Po 30tke a nic

mám známe, ktoré majú 35 a bez partnerov, no úprimne, niekedy je chyba aj v samotnýx ženáx, akoby to z nich sršalo, že sú nespokojné...frustrované, a ja byť chlapom nechcem takú ženu...

skús začať cez koníčky, jogu, cvičenie, brušné tance, hocičo spoločenské, okruh známych sa rozšíri...

a hlavne, treba sa tešiť zo živote, vtedy muž príde, určiiiiite

Dakujem vam za vase nazory a pohlady, je to pravda.
Ked si clovek nenajde niekoho ak chodil do skoly, prip. mal partiu, alebo v praci, nenajde si tak lahko partnera. Je to o dost tazsie.

Inak mimo temu, sledujem to tu uz nejaky tyzden to forum ale je dost popletene.
Je tam hore napisane, ze ..chcem vidiet iba dobre rady na tuto temu ..." a potom idu reakcie vselijak nie za radom, odveci fakt, ani neviem ktore mam citat a ako idu.

januliiik,, urcite sa nezoznamuj a nepustaj do svojho zivota hocikoho!a podla mna si len v nespravnom case na nespravnom mieste.laska a ten pravy pride!lepsie si pockat ako spackat zivot nejakym cudakom:-0

Ahojte,

zaujala ma táto diskusia, zhodou okolností mám tiež onedlho 33 rokov, tiež hľadám a nedarí sa mi nájsť. Skúsim vyjadriť moje pocity z môjho pohľadu, skúsim vyjadriť pocity z pohľadu muža.

Okrem iných spôsobov, aj ja som skúsil hľadať pomocou internetovej zoznamky a súhlasím, je to dosť ťažké. Je ťažké nájsť na internete niekoho, kto sa chce naozaj seriózne zoznámiť, niekoho, kto chce vážny vzťah, niekoho, kto má aspoň trochu podobné záujmy, postoje, plány, niekoho, kde by sme sa obaja akceptovali aj so svojimi chybami, niekoho, kde by boli vzájomné sympatie, niekoho, kto napíše pár súvislých viet s myšlienkou a bez výrazných gramatických chýb ...

Ale, aj keď sú chvíle, kedy aj na mňa doľahne smutnejšia chvíľa, že sa mi nedarí nájsť, viem, že hľadať treba, netreba rezignovať. Je zaujímavé, že v mojom okolí mam viac kamarátov, ktorí sa zoznámili práve cestou internetu v neskoršom veku a majú celkom vydarené vzťahy, manželstvá ...

Janulik
Úplne chápem tvoje pocity.
Ako keby som to ja napísala :-) ( s tým rozdielom, že ja budem mať o pár mesiacov "iba" 30 :-) ). A tiež sa viac a viac presvedčiam, že normálni chlapi v našom veku sa už jednoducho minuli.
Ja sa nechcem nasilu hrnúť do niečoho...je možné, že nikdy nenájdem niekoho, s kým si budem rozumieť, ...ale čo ma vytáča do vývrtky , sú tie pohľady súcitu od členov rodiny, známych, či kamarátok, ktoré už takmer všetky majú vlastné rodiny. A keď mi niekto z rodiny pri nejakej príležitosti blahoželá ( ako napr.nedávno k Novému roku) vždy nezabudnú dodať: "..a a by si sa už konečne vydala." ...tak zúrim :-))) .
A čo sa týka ľudí zo zoznamky, mám skúsenosti, že na jedného človeka ako-tak v pohode ( to znamená, že sa s ním dá viesť na začiatok aspoň normálna komunikácia cez net) pripadne 10 "magorov" :-), ktorí nevedia napísať ani jednu súvislú vetu.
Tak teraz neviem, či tomu ešte dať šancu a dúfať, že ešte na niekoho normálneho natrafím, ...alebo to tu zabalím pôjdem pracovať niekde na misie, aby som nemusela počúvať lamentovanie svojich známych :-))))
Janulík, ...skrátka som chcela povedať, že sa nenechaj vytočit niekym neznámym a hlavne nerob paniku :-) - nie s v podobnej situácii sama :-)

Ze najst normalneho chlapa je tazke, skuste najst normalnu zenu... :)

Jedna vyzaduje ako sektarka velmi konzervativno-ortodoxny nabozensky pristup, kde nemieni tolerovat nic ine, iba svoje presvedcenie a nema vlastny nazor, iba ten nauceny z katechizmu...

Druha je chorobna klamarka,

Dalsia nevie co chce a keby ked aj ma co chce, potom si neni ista, ci je to dobre, ci zle... A tak miesto uvolnenia a relaxacie sa uzavrie do seba a pred svetom uplne. Chce komunikativenho cloveka, ale sama ma problem komunikovat.

Ina zase zisti, ze pokial si muz nezacne nieco k nej, je automaticky neschopny - i ked on ju ma skor v ucte a nechcel na nic tlacit.

Dalsia si zase rozsiruje taky velky okruh ctitelov, akoby robila konkurz na superstar...

atd atd

Clovek si potom povie, ci je vobec aspon jedna nejaka normalna, obycajna...

Rozhovory cez net su vacsinou divne, lebo nikdy nevies s jakym stupidnym primitivom si rpave pises. Urcite sa nenechaj rozladit nejakym debilom z netu, no verim ti, ze najst normalneho chlapa je naozaj tazke. Teraz ked je uz vacsina vo vztahu, zenatych a tak. Mozno sa pohybujes na zlych miesatch , kde tazko stretnes normalneho chlapa. Skus sa zoznamit s niekym na odporucanie nejakej tvojej kamosky, ja som tak vela kamaratok zoznamila s mojimi kamaratmi. Inak neviem co s tym, no urcite neupaaj do depresie, dieta mozes mat aj neskor. Drzim palce, nech najdes toho spravneho :)

Nie si sama, mam uplne to iste. 33 rokov a bez partnerky. Ale nevzdavam to, hladam a dufam, ze najdem :)

Moji spoluziaci a spoluziacky, kazdy ma uz minimalne 1-2 deti. Je to deprimujuce, ale radsej nemat nikoho, ako zleho partnera-partnerku, kde by sa manzelstvo rozpadlo po par rokoch, mozno s dietatom na krku.

Tiez mam ten problem - na zoznamke, zeny su rozne idividua, naviac maju problem povedat kopec veci na rovinu a pre uprimneho cloveka je to potom takze, tapat v tme...