Mám najlepšieho kamaráta,s ktorým mám výborný vzťah.Všetko si povieme ked trápi niečo mňa alebo naopa.Pred týždňom mu zistili že má nádor v hlave.Nikomu to nepovedal,dokonca ani svojej rodine,kamarátom nikomu,ale mne hej.Lenže,ešte je len na začiatku má za sebou dve ožarovania po ktorých mu je neskutočne zle,a on už všetko zvdal.Dnes mi povedal že sa rozhodol že už nepojde ani na ožarovanie a ani na operáciu.K tom u dodal že už mi ani nenapíše pretože ma nechce otravovať,a zaťažovať.Síce som mu sto krat vravela že ma to nezaťažuje ani nič podpobné ale stáale si vraví svoje.Som zúfala pretože by som mu rada pomohla aspioň takto že budem pri ňom ked už sa inak nedá.Lenže keď on sa rozhodol úpklne inak...čo mám robiť?..:((
Potrebujem radu.som zúfaláá..
Žije ešte?
danka, toto je situacia, ked je vnucovanie sa potrebne. Stretavaj sa s nim, ak nechce, chod za nim.
Mozes ist aj za jeho rajonnym psychiatrom a popisat situaciu, je to bezne ze tam najprv pridu rodinni prislusnici alebo ini blizki ludia. Psychiater ti povie, ci by priatelovi pomohli napr. antidepresiva a ako na to.
Drz sa. On to ma fak tazke, pomoz mu.
Nech sa drzi a bojuje, chce to hlavne veeela trpezlivosti, s takymto problemom sme si u nas uz preskakali svoje. Bud mu za kazdu cenu oporou a neber vazne vsetko co ti povie, mysliet to tak vobec nemusi. Je v soku z novej spravy, lieky, a akekolvek zasahy do hlavy...jeden by sa z toho zblaznil. Snaz sa ho zabavit nejakymi malickostami, nadlahcit situaciu ako najviac sa da. Liecba si vyzaduje niekedy vela casu a namiesto toho aby clovek rozmyslal co vsetko ma este pred sebou, sa treba uchopit kazdej drobnosti, co rozptyli.
Ja by som ho na pár dní teda nechala samého, aby si utriedil myšlienky. Nemá to rozhodne ľahké a ešte si určite nezvykol na fakt, že je chorý. Každý deň by však bolo dobré dať mu nejakým spôsobom najavo, že na neho myslíš...napr: milá sms alebo niečo podobné. Časom vyhľadá tvoju spoločnosť sám od seba, pretože si uvedomí, že samota nie je tá správna voľba ako si uľahčiť trápenie. Hlavne buď trpezlivá.
viem ze to musi mat takze ze si to ani predstavit neviem, ale takto popredu zahadzovat zivot... ved ta nadej ze sa z toho dostane je tam vzdy, skus ho nejako presvedcit nech sa dalej lieci
danka,
urcite ho neopustaj. Aj ked on to mozno vzdal, ty mu ukaz, ze stale je pre co bojovat. Liecba je nadej na dlhsi zivot. Urcite mu je hrozne, to si ani neviem predstavit. Ale neopustaj ho, nech sa ani neopusta on! Navstiv ho, dones mu nieco, co ma rad, cokolvek... usmej sa nanho, ak to ide... najlepsim liekom je pozitivne myslenie, ale je to nesmierne tazke. Ak poznas nejakeho odbornika (psychologa), tak sa s nim porad alebo vyuzi nejaku poradnu. Ak mate spolocnych priatelov, tak mu pripravte nejake mile prekvapenie, navstivte ho, pozvite niekam, ak ho to povzbudi.. bude potrebovat vela sil, vela povzbudenia, ale hlavne nech v tom nie je sam...