Prejedaním si liečim/neliečim - zhoršujem depky

Neviem, ako dlho ješ takto ty ale ja už niekoľko rokov, a ešte som neskončila zle :D akurát psychicky mi z toho nie je dobre. Ak som s niekym, tak sa tiež hanbím, krotím sa, alebo si beriem tajne. Tiež nechápem, že mi nie je zle, ale dakedy, keď to vážne preženiem, tak mi je zle, ale do troch hodín som ok a pokračujem. Ale chcem sa z toho dostať už len preto, že nechodím von, lebo sa cítim otrasne, naliata, tvár mám opuchnutú, vyhýbam sa povinnostiam mimo bytu, nie preto, že by som bola lenivá a nechcela som ale preto, že sa bojím, že mi na to niekto príde, keď ma uvidí takúto.

inak Sassari, ja sa už aj hanbim jest pred ostatnymi, aj pred rodičmi...
proste najlepšie sa mi je ked ma nik nevidí....

neviem si predstaviť ako to môže môj traviaci system tráviť, a stíhať.... bojím sa koľko mám toho nestrávenho v bruchu :-( ale mne nikdy nie je zle z toho jedla... tak nechapem...
ako skončime???

Slabilka, tiež jem piate cez deviate. varené, sladké, slané, sladké, varené, medzitým ovocie, tak to ide celým dňom. No vážne neviem, že čo. som rozmýšľala, že ked ráno vstanem, tak nepôjdem hned jesť, ale uvarím si čaj, pustím hudbu. a budem si hovoriť, ved máš čas, pokojne, pomaly :D

bože presne tak....
ja mam pocit že žijem a rano vstavam len pre jedlo...
neviem čo si mam od radosti dat, či sladke, či zdrave....dačo zjem, poviem si toto je normal viac už nejedz...ale ked si dám niečo ako keby mi žaludok vravel že som nejedla... a hocikedy zjem po šunke s cerealnym pečivom aj dalsie pečivo s lekvárom.....
potom hladam ovocie, keks... ako keby som chcela zo všetkeho kusok....

obed to iste...
vzdy si tiež poviem, že zjem len normal porciu ako každý iny človek ale organizmus je zvyknuty vyjedat a hlavne ked sa naje hned chce za tym sladke, slane....

tak neviem ako to vyriešiť, človek musí pravidelne jest, aby ho nechytil vlčí hlad... a potom už nezjdeol naozaj všetko... ale my to jeme aj tak ....

čo ideme robiť?? :-(

MacaPACA, Slabilka, ja mám v podstate to isté. Ráno vstanem a už idem rovno jesť a jem rýchlo a veľa, chutí mi. Nemôžem to zastaviť a v tom momente ani nechcem. A tak to ide celým dňom. Po raňajkách môžem mať 3 hodky pauzu a potom ako začnem obedovať, tak za obedom zjem aj to čo som mala na raňajky :/ plus niečo navyše. Ja už neviem, toto je naozajstná závislosť. Viem, že už sa mi niekoľkokrát podarilo zastaviť to na dlhšie obdobie, preto nemám 100 kíl a to tak, že som si povedala, že raňajky bodka obed bodka večera bodka a aj keď som cítila hlad, povedala som si, si chorá, tak sa uvedom, choď si dať niečo a zas sa preješ, to chceš? Ale ako to býva, človek, keď si už myslí, že je v poriadku, začne opäť pozobkávať tu i tam a všetko sa to spustí znova.

ja už neviem brať jedlo normalne fakt.. snažim sa aj ked nie som sama doma, ale aj tak si najdem priestor zobať zo všetkeho.... stále a stále....
je to už závislosť?? droga?? dá sa o jedle povedať že je droga?? to je jedno či je to sladkosť, či pečivo, či ovocie... proste môže to mať človek zakotvené v hlave, že jedlo je to čo ho urobí šťastným, spokojným?? prečo potom logika príde až potom a donesie tie strašné výčitky svedomia za to čo vlastne robím a že to nie je normálne???
pomoooccccc

neviem sa ničomu venovať.... a ked si aj poviem že nemôžem myslieť stále na jedlo a idem napr. von alebo niekam, tak potom si vynahradím ešte viac... :-( :-( je to nezvladnutelne....

Ajajáj. Rozumiem ti, úplne. Ja som napr. pre zdrav,problémy opustila VŠ takže som tiež doma a mám pocit, že odkeedy vstanem (mama v robote, brat v škole) musím jesť. Proste sa mi zdá, že deň aj tak nemá zmysel a ja nevidím nič len jedlo. Von sa mi nechce chodiť (s kamarátmi) lebo sa za seba hanbím. Viem, že sa to zlepší,ale akokeby som tú zmenu nevládala hne%d teraz uskutočniť. Sú kadejaké spôsoby, ako sa oklamať, ale ja mám v momente kedy si idem dať jedlo do úst skrátka pocit, že s tým nechcem prestať. Ako zistím čo vlastne v skutočnosti chcem, keď si moje túžby vzájomne odporujú? štve ma to.

držim palce a skusim to tiež.

Prejedanie zo stresu je normalny vysledok stresoveho hormonu cortizolu.
Stress vycerpava rozne telesne zasoby a konci sa podvyzivou na mnohe latky, vcitane neurotransmiterov=depresia.

Slabilka,
ja mam obcas to iste...a viem ze je to tazke ale predtym nez vsetko pohltas spytaj sa sama seba-skutocne toto vyriesi moj problem? vazne ked toto zjem sa to co ma trapi vyriesi?aspon mne toto obcas pomaha.
mimochodom nie je to bulimia ale zachvatovite prejedanie.
namiesto toho aby si sa trapila postavou popremyslaj nad tym co ti sposobuje depresiu...prejedanie je len symptom-vaha dosledok,ked vyriesis depresiu...zbytok sa vyriesi...co ta vlastne tak trapi?
co ti to sposobuje? hm?
ked chces pokecat-kludne mi aj napis email-rada citam a poradim:)