Ahojte,
Mam 22 rokov a mam podozrenie ze mam tuto poruchu a rada by som si precitala nazory ludi, ktori maju osobne skusenosti, alebo poznaju niekoho s touto diagnozou. Totiz, stale viac si myslim ze je to v mojom pripade neriesitelne (a to studujem psychologiu...)
Cim dalej, tym viac sa nenavidim, je mi zle ked sa pozriem do zrkadla, neviem sa zmierit s tym co tam vidim. Som strasne skareda. Mam obrovsku hlavu, male oci, velky nos, pehy, uplne otrasny tvar hlavy...a o tele ani nehovorim. Citim sa byt tucna, asymetricka, je mi zle z KAZDEJ casti mojho tela. Posledne mesiace, vlastne to uz budu pomaly aj roky, sa bojim kvoli tomu vychadzat z domu, medzi ludi, lebo sa hanbim za to, ako vyzeram. Okrem toho sa aj liecim z bulimie (viem, 100%ne sa z nej neda nikdy vyliecit, ale bojujem)
Neviem kedy sa mi to cele zacalo, len viem ze je to stale horsie. Pocitujem silnu nenavist k sebe, k telu, aj k celej mojej osobe. Teda, nejde uz len o fyzicku stranku.
Najhorsie je, ze akosi necitim radost zo zivota, neviem sa tesit z malickosti ani z velkych pozitivnych udalosti, zavidim ostatnym ludom (co ma mrzi, hneva, stve asi najviac, lebo potom sa aj primerane k nim tak spravam :(...) a myslim na to, ze moj zivot je zbytocny, som na obtiaz z takym ksichtom, aky mam. Aaach, som tak zakomplexovana, vlastne som komplex cela. Raz som to riesila aj s psychiatrom, ale ten pre to absolutne nemal pochopenie, ale naozaj vobec a jedine co spravil bolo, ze mi nasadil silne antidepresiva, tie som vsak po pol roku co som ich brala, vysadila, lebo mali vela neziaducich ucinkov a nepomohlo mi to. Mala by som skusit psychoterapiu, asi aj skusim. Ale prosim Vas, ak mate niekto skusenosti, prezivate podobne pocity, rada si precitam Vas nazor. Dakujem.
