chcem pribrat

Ahoj Bambi25, Ty si bola asi v BA na Mickiewiczovej, však? Viem to podľa jedálneho lístka:-) Ja som tam bola viackrát, ale nepomohli mi tam....teda, popravde ja som nechcela, chcela som tam pribrať len aby ma pustili domov, a doma som to vžy aj tak schudla späť...teraz sa liečim ambulantne a je to tiež nanič, neviem už čo mám robiť, užívam preháňadlá aj lieky na chudnutie, mám 160 cm a 41-42 kg a cítim sa strašne tučná:-(

ahoj:)ked som bola v nemocnici,tak som musela jest 7krat denne a plus nutri drinky.napr.
Ranajky:rohlik,maslo,sunka,mlieko,plus pol salky nutri drinku
Desiata:rohlik,jogurt,mlieko,pol salky nutri drinku
Obed:polievka,hlavne jedlo-vsetko zjest cela porcia
Dezert:horalka,alebo jablko
Olovrant:pecivo,maslo,caj
Vecera:cestoviny napr.,alebo zapekana zelenina,normalna jedna porcia tepleho jedla
2vecera:piskoty,detska vyziva.

takto som pribrala z 38kg na 50 za pat mesiacov ,cvicit som mohla 20min rano,20min vecer,plavanie raz do tyzdna.

drzim palce,ak by to neslo,tak skus vyhladat v ba odbornikov vo fakultnej nemocnici,mne tam pomohli.

ked ste zdrave,tak naco riesite vahu?
budte rady,ze ste chude,ze mozete vsetko papat,ze neriesite previsujuce sadielko...
ja mam 46kil a som stastna jak blcha,BMI je 16,1,ci tak dajak a co uz..zdrava som,mam obe ruky aj nohy,tak naco vyrabat problemy tam,kde niesu?:)

ja by som ti najrdsej daroval nejake kg

ako pribrať? proteíny a niečo o tom

Bližšie informácie (vrátane popisu zloženia a krátkeho opisu výroby)

Proteíny (bielkoviny) sú makromolekulové organické látky. Molekuly proteínov sú zložené z peptidov a tie z aminokyselín (AMK). Väčšina potrebných AMK sa u človeka vytvára v pečeni. AMK, ktoré si organizmus sám nevie syntetizovať (vytvoriť) sa nazývajú esenciálne - nenahraditeľné, a preto ich musí prijímať v potrave.
Prvotný význam proteínov vo výžive človeka spočíva predovšetkým v dodávaní stavebného materiálu, teda aminokyselín pre obnovenie vlastných tkanivových proteínov. Proteíny sú hlavnou stavebnou látkou tkanív človeka a základnou látkou pre chrupavky a spojivové tkanivá. Plnia tiež mnohé fyziologické funkcie, zúčastňujú sa na výstavbe enzýmov, hormónov, transportných zložiek - proteíny sa napríklad podieľajú na prenose genetickej informácie. Svojím koloidným charakterom majú význam pre viazanie vody v organizme a transport vody, čím ovplyvňujú turgor (napätie) tkanív a sú aj transportným médiom pre rôzne látky v krvi.
Druhoradý význam majú ako zdroj energie. Stávajú sa zdrojom energie v situáciách, keď nie je dostatok iných substrátov (sacharidov, tukov). Premena proteínov na energiu je veľmi náročná a trvá v priemere 3 až 6 x dlhšie ako premena tukov alebo sacharidov.
Odporúčaná denná dávka proteínov je približne 10-15 percent spotreby celkovej energie, t.j. min. 0,7-1 g/kg telesnej hmotnosti. Vyšší príjem proteínov je potrebný iba v určitých vývojových etapách organizmu – v prenatálnom štádiu, v období rastu, v období dospievania alebo v adaptačných fázach organizmu – zlá životospráva, nadmerný stres, niektoré pooperačné stavy, nadmerná záťaž organizmu (ťažká práca, extrémne pracovné prostredie), no a samozrejme rôzne odvetvia športu, najmä vrcholového.
Odporúčaný podiel proteínov v prijatej strave by nemal prekročiť 30-40%. Vyšší percentuálny podiel proteínov zostáva nevyužitý a následne je z tela vylúčený.
Nedostatočný príjem proteínov vedie na druhej strane k vývojovým poruchám (deformácia kostry, svalstva, ochorenia kože), k zníženiu odolnosti na infekcie, k zhoršeniu hojenia rán, k zníženej, resp. nedostatočnej adaptácii organizmu. Naopak, nadmerný prísun proteínov zaťažuje látkovú premenu (najmä obličku a pečeň), a preto je tiež nežiaduci.

Mliečne proteíny sa získavajú z odstredeného mlieka (zbaveného tukov). Mliečne proteíny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie organizmu a sú aj zdrojom esenciálnych aminokyselín. Z proteínov obsiahnutých v mlieku dominuje : kazeín (cca 82 %) a srvátkové proteíny = (proteíny mliečneho séra) (cca 12%): alfa-laktalbumín, beta-laktoglobulín, imunoglobulíny, bovinný sérový albumín, atď.

Organizmus na to aby mohol proteíny využiť ich musí najskôr spracovať – naštiepiť v žalúdku pomocou HCl, posunúť do tenkého červa, vylúčiť ďalšie potrebné enzýmy (napr. pepsín) potrebné na spracovanie proteínov do vstrebateľnej podoby, následne vylúčiť enzým laktázu na rozloženie laktózy na jednoduchšie cukry…atď. …atď.
Jednoducho organizmus dosť zaťažíme len tým aby proteíny spracoval. Tu si treba uvedomiť len koľko energie na to organizmus minie (ktorá mohla byť využitá inde – spotrebovaná na cvičenie). Nehovoriac o tom koľko času organizmus potrebuje, kým sa zaoberá trávením. To znamená čím koncentrovanejší komerčný proteínový prípravok organizmus prijme, tým väčšie energetické nároky má už len na jeho trávenie. Zároveň tu však narážame na hranicu využiteľnosti objemu prijatej potravy (platí všeobecne). Pre zaujímavosť: v našich zemepisných končinách len jeden jediný živočích dokáže konvertovať až skoro 100% prijatej potravy na živiny a to je jeleň. U človeka sa táto hranica pohybuje okolo 40% - 60% v závislosti od somatotypu. Preto ani extrémne dávky proteínov neprinášajú tak túžobne očakávaný efekt. Všetko je limitované schopnosťou ľudského metabolizmu, ktorý má samozrejme svoje hranice resp. obmedzenia.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že na trhu športovej výživy sa aj z vyššie uvedených dôvodov objavili produkty obsahujúce hydrolýzou naštiepené bielkoviny. Je to na základe úrovne súčasných poznatkov tá najsprávnejšia cesta v oblasti proteínovej suplementácie. A týmto produktom v dnešnej dobe naozaj nemožno nič vyčítať. Ani cenu. Keďže do distribúcie nejdú čerstvé, ale v dehydrovanom sušenom stave je výroba finančne náročná.
Technologický postup pri masovej výrobe týchto produktov nie je vo svojej podstate zložitý, čo však nevylučuje jeho náročnosť. Vstupuje sem nie len cena samotného výskumu a vývoja ale najmä cena samotnej technológie, energetická náročnosť, legislatívne predpisy (hygiena potravín, obsahy povolených látok, spôsob balenia, distribúcie, trvanlivosť...), zohľadnenie finálnej podoby vzhľadom na celý distribučný reťazec (sušený prášok, pridané konzervačné, stabilizačné, protihrudkujúce látky), oželenie cenných látok vznikajúcich počas výroby na úkor finálnej podoby výrobku (ich zničenie pri tepelnej úprave, sušení...). Samozrejme je to cesta kompromisov.

Preto sa javí cesta domácej výroby ako nutrične (zachovanie všetkých cenných látok) tak aj ekonomicky (iba cena vstupnej suroviny) výhodná najmä z pohľadu cvičenca a jeho nárokov na dostatočný príjem všetkých potrebných (v domácom produkte dostupných) výživových látok v tom najideálnejšom pomere a pre telo v najvyužiteľnejšej podobe.

V našej definícii potravinárskeho priemyslu (v definícii pre potreby tohto článku) zahrňujeme veľmi rôzne skupiny použitia enzýmov. Rozdelené sú nasledovne: výživné/dojčenské jedlá, hydrolýzy bielkovín, extrakcia GAGov (Glucose-Amino-Glucans), mliečne jedlá. Pre tieto aplikácie je bežné že ich základom je použitie proteáz. No využívame aj iné skupiny enzýmov, napr. lipázy a karbohydrázy. Nižšie nájdete ďalšie popisy niektorých aplikácií.

Proteázy

Základnou funkciou proteáz je schopnosť konvertovať proteíny na peptidy a voľné aminokyseliny. Rozlišujeme dve hlavné skupiny proteáz: endoproteázy and exopeptidázy. Endoproteáza je schopná štiepiť peptidové väzby vo vnútri proteínovej štruktúry, zatiaľ čo exopeptidázy štiepia peptidové väzby z koncových aminokyselín v proteínovej štruktúre. Preto exopeptidázy dovoľujú produkovať viac voľných aminokyselín keď degradujú proteín, zatiaľčo endoproteázy produkujú viac peptidov.

Tieto rôzne vlastnosti môžu byť využité v rôznych aplikáciach na dosiahnutie rôznych konečných výsledkov. Napríklad: znižovanie scitlivujúceho účinku, zlepšovanie rozpustnosti a vyvíjanie príznačnej príchuti pre daný proteín.

V našej Bio kultúre máme sériu endoproteáz a exopeptidáz, ktoré táto kultúra produkuje.

Príklad z minulosti: už viac ako 50 rokov sa na výrabanie dojčenského mlieka z kravského používali proteázy. Proteázy sa používajú na konverziu mliečnych proteínov na peptidy a volné aminokyseliny. Hlavným dôvodom je že nedegradované proteíny z kravského mlieka môžu vyvolať citlivosť u dojčiat, keď je im mlieko podané. Keď je vysoké percento mliečnych proteínov degradované, riziko spôsobenia citlivosti alebo alergickej reakcie je minimalizované. Toto je velmi dôležité pre kojencov, ktorý majú vysoké riziko získania alergie alebo pre tých čo už na kravské mlieko alergickí sú. Iba niektoré časti mliečnych proteínov predstavujú pre kojencov potencionálne riziko. Tieto časti sa volajú epitopy. Epitopy sú eliminované odstránením jednej alebo viacej častí peptidových väzieb vnútri epitop. Odstránením týchto peptidových väzieb sú proteázy nástrojom na prípravu dôležitého výživného produktu, ktorý môže byť použitý keď matka z nejakého dôvodu dieťa nekojí. Okrem toho sa výživná hodnota kojeneckého mlieka zväčšuje keď sa proteíny degradujúd na menšie peptidy.

Pri produkcii v nízko-alergenických kojeneckých receptúrach, je typ použitého enzýmu veľmi dôležitý. Enzýmy by mali byť volené podľa ich špecifík. Endoproteázy hydrolyzujú hydrofóbne aminokyseliny, a môžu byť na tento účel použité za predpokladu, že proces je dostatočne kontrolovaný.

Proteínové hydrolyzáty

Proteínové hydrolyzáty obsahujú širokú škálu aplikácií od želatinových hydrolýz po funkčné mäsové extrakty a sojovú omáčku.

Hydrolyzovaná želatina

Hydrolyzovaná želatina je príklad produktu pri ktorom proteázy v podstate menia funkčnosť produktu. Keď želatinový roztok ochladíme - pri normálnych podmienkach - utvorí sa z neho gél. Už len mierna hydrolýza želatiny má dramatický efekt na vlastnosť zoželatinizovať. Schopnosť želatinovať rýchle zmizne a proteín sa stáva rozpustným, aj pri nízkych teplotách. Hydrolyzovaná želatina je používaná ako výživný proteínový doplnok pre ľudí, ktorí potrebujú viac proteínu.

Zvýšená rozpustnosť po hydrolýze sa vzťahuje nielen na želatinu: je to všeobecný efekt hydrolýzy a je často využívaný pre iné proteíny; ako doplnkové produkty základom ktorých je kazeín, srvátkový proteín, sójový proteín, mäsový proteín, atď.

Hlavnou výzvou vo výrobe týchto produktov je získať dostatočne neutrálnu chuť. Nato treba veľmi dobré znalosti špecifík rôznych enzýmov a povahu rôznych zdrojov surovinových materiálov.

Mnoho proteínových surovín má tendenciu získať horkú alebo inú poškodenú chuť po hydrolýze, kým iné sú prírodnej nasladlej chuti aj po extenzívnej hydrolýze. Želatina zriedkakedy získa horkú chuť - na rozdiel od kazeínu, ktorý môže získať horkú chuť aj pri veľmi nízkych stupňoch hydrolýzy. Horká chuť súvisí s aminokyselinovou sekvenciou a štruktúrou peptidov. Je známe že hydrofóbne aminokyseliny v koncovej pozícii peptidu získajú horkú chuť. Keď sa hydrofóbne aminokyseliny odstránia, dosiahnutá zmes nemá horkú chuť. Takže opatrným výberom enzýmov a optimálneho spracovania môžeme predísť väčšine týchto problémov.

Škála enzýmov, produkovaných Biokultúrou:

Zloženie Bio kultúry je nastavené tak, aby škála Bio kultúrou produkovaných enzýmov a ostatných látok vyprodukovala požadovaný výsledný produkt, optimálnej chuti, v požadovanej kvalite a s maximálnou možnou nutričnou využiteľnosťou pre ľudský organizmus. Štandardná škála je nasledovná:
(väčšina enzýmov produkovaných Bio kultúrou je dostupná ako v kvapalnej tak aj v tuhej forme a v rôznych koncentráciách)

-Bakteriálne proteázy na zlepšenie funkčnosti, nutričných a chuťových vlastností bielkovín.
-Fungálny komplex exopeptidáz a endoproteáz používaný pre extenzívnu hydrolýzu bielkovín.
-Fungálna endo/exopeptidáza, ktorá sa používa na aktiváciu fermentácie.
-1,3-špecifická lipáza na zlepšenie chuti tukov (tuku obsiahnutom v mlieku).
-1,3-špecifická lipáza pre výrobu príjemnej syrovej arómy.
-Kataláza na odstránenie residuálneho peroxidu.
-Mikrogranulát bakteriálnej amylázy na zníženie viskozity.
-Multienzýmový komplex karbohydroláz, celuláz, hemiceluláz a xylanáz na štiepenie.
-Proteáza z kmeňa Bacillus na výrobu výťažkov.
-Laktázový preparát pre modifikáciu laktózy.
-Fosfolipáza pre čiastočnú hydrolýzu fosfolipidov.

Typový profil kultúry:

Lactobacilli:
Lb.acidophilus
Lb.brevis
Lb.casei
Lb.casei subsp.rhamnosus
Lb.casei subsp.pseudoplantarum
Lb.paracasei subsp. Paracasei
Lb.cellobiosus
Lb.delbrueckii subsp. Bulgaricus
Lb.delbrueckii subsp. Lactis
Lb.fructivorans
Lb.helveticus subsp. Lactis
Lb.hilgardii
Lb.kefiri
Lb.kefiranofaciens
Lb.kefir granum sp. Nov
Lb.parakefir sp. Nov
Lb.lactis
Lb.plantarum

Streptococci / lactococci:
Lactococci lactis subsp. Lactis
Lc. lactis var. Diacetylactis
Lc. lactis subsp. Cremoris
Streptococci salivarius subsp.
Thermophilus
Strep. Lactis
Enterococcus durans
Leuconostoc cremoris
Leuc. mesenteroides

Kvasinky:
Candida kefir
C.pseudotropikalis
C.rancens
C.tenuis
Kluyveromyces lactis
Kluyveromyces marxianus var. Marxianus
K.bulgaricus
K.fragilis / marxianus
Saccharomyces subsp.
Torulopsis holmii
Saccharomyces lactis
Sacc.carlsbergensis
Sacc.unisporus
Debaryomyces hansenii
Zygosaccharomyces rouxii

Acetobakterie:
Acetobakter aceti
A.rasens

Krátky popis výroby:

Na výrobu Hydro proteinu používame surové mlieko (ak máme dostupný zdroj) alebo z mliečneho automatu.
Mlieko nezohrievame, neprevárame.
Deň prvý o 20.00 - Do skleneného pohára (vhodný 3l zaváraninový) vložíme kultúru, ktorú obdržíte od nás, zalejete dvoma litrami mlieka a uzavriete plastovým viečkom.
Pohár umiestnite pri izbovej teplote na miesto chránené pred priamym slnečným svetlom. Nevystavujte sálavému teplu, alebo tepelným zdrojom. Ideálna pracovná teplota pre kultúru je 18 – 25 °C. Obsah pohára občas krúživými pohybmi pomiešame, aby sa tak ľahšie spracoval celý obsah. Bio kultúra začne do mlieka uvolňovať enzýmy a ostatné cenné látky a vitamíny. Baktérie Bio kultúry počas svojej práce spotrebovávajú z mlieka laktózu, takže ak ste doteraz mali problémy s trávením mlieka, mliečnych výrobkov, gainerov, proteínov, srvátky ako takej, tak teraz ich mať nebudete.
Na druhý deň o 20.00 pomocou plastového sítka a lieviku obsah pohára prelejeme do plastovej (2l PET) fľaše. Fľašu dobre uzavrieme a odložíme do chladničky.
Bio kultúra nám ostala na plastovom sítku. Sklenený pohár umyjeme, vložíme do neho kultúru za sítka a zalejeme dvoma litrami čerstvého mlieka.
Na tretí deň ráno o 08:00 plastovú fľašu vyberieme z chladničky z hotovým proteinovým nápojom (počas noci enzýmy dokončili svoju prácu) a počas dňa pijeme v rovnomerne rozdelených dávkach (cca 8 dávok po 250 ml).

Zmesná Bio kultúra (špeciálna zmes kultúr baktérií) vyprodukovala enzýmy ktoré skonvertovali mliečne proteíny na peptidy a voľné aminokyseliny. Di- a tri-peptidy sú pre telo najlepšie a najrýchlejšie vstrebateľné .
Vyrobená zmes di- a tri-peptidov a voľných aminokyselín je v tak kvalitnej podobe a s najvyššou možnosťou využitia pre telo, akú na trhu komerčných výživových doplnkov nie je možné kúpiť.
Vhodné najmä pre extrémne štíhlych a ťažko priberajúcich cvičencov a pre začínajúcich cvičencov, ktorí chcú rýchlo zvýšiť svoju hmotnosť.
Prírastok na hmotnosti 1kg za týždeň (merané na skupine rekreačných a kondičných cvičencov – po 15 týždňoch prírastok na hmotnosti min. 15kg). Najrýchlejší a najúčinnejší výživový doplnok v oblasti účinného budovania svalovej hmoty. Výsledky až o 420 % lepšie ako dostupné komerčné aminokyseliny a proteínové doplnky
Denné náklady na výrobu sú 1,- € ak rátame cenu mlieka z mliečneho automatu. Keďže Bio kultúra je „živý organizmus“, teda nám rastie a množí sa sama, nie je potrebné ju viac kupovať. Pri správnej starostlivosti nám vydrží neobmedzene dlho.
Podrobný návod vrátane fotografií posielame spolu s objednanou kultúrou.

Balenie obsahuje :
a) 1 dávku Bio kultúry + štartovacie enzýmy (balené v plastovom obale)
b) návod na prípravu samotného nápoja

hydroprotein@gmail.com
037 6338121

OMG 156 60 TO JE JAK PRASA

Milá, ubuki, ale žena môže byť štíhla a krásna a predsa môže trpieť anorexiou, lebo tú prekliatu chorobu na človeku nevidno, proste to na čele napísané nemá, preto väčšina ľudí, tú krásnu a štíhlu anorektičku, pochváli, a ani nevedia, že ju v tom podporujú, aj keď nevravím, že každá štíhla a krásna je anorektička. A k tomu priberaniu: Ja keby som toľko jedla, čo ty, tak som najťažšia žena sveta. Bohužiaľ. Ťažšie sa mi píše, lebo ma veľmi bolí krk a nemôžem športovať, takže musím menej jesť a iba nechutné jedlá. :-( Viete, väčšinou platí, že čo je zdravé je nechutné.

mam 36.rokov. mam problemi pitaju sa ci nejem prave chuti mi jest ale nepriberam.meriam 156.cm vazim 60kg.ale ja si mislim ze na moju vysku a vahu je to dobre ..... poradte mi prosim.dakujem

suhlasim s B vitaminom (najlepsie B-komplex so zvysenou davkou), vela bielkovin v strave - mliecne vyrobky, strukoviny,... a este odporucam pohyb, mozno to znie absurdne, ale vela ludi bez toho nepriberie

Vitaminy B podporuju chut, casto sa spomina B-15 , kyselina pangamova.
Komercne predavany produkt Pangamate su ale len pivovarske kvasnice, s minimalnym obsahom B-15, tj naozajstnej kyseliny pangamatovej alebo calcium pangamatu