život "s", život bez... moje poznatky...

Dakujem Evi,

este to nevzdavam, ale stale stale zlyhavam...vo vsetkom, nie len v "tomto":(. Ako sa to podarilo Tebe, ak sa smiem opytat..a kedy nastal zlom v tvojom zivote?

marushik, rada by som ti nieco povedala, to co pises mi pripomenulo seba pred cca 7 rokmi, mala som pred statnicami a neriesila som skolu ale svoje telo, chapem tvoje pocity aj nechut voci vsetkemu a voci sebe. chcem ti len povedat, ze mas silu v sebe, len sa nevzdavaj.

hmmm, ano...som to ja. Ahoj Zuzka. Dlhe tyzdne(vlastne odkedy som napisala posledny komentar k"mojej teme") som hladala odvahu napisat "nikde tu", ale nenasla som ju...az teraz, ked som si precitala tieto tvoje slova, aj ked tej odvahy veru na rozavanie nie je...
V prvom rade som rada ze sa Ti, Zuzi, dari, ze je z Teba novy clovek a nekonecne Ta obdivujem! Neviem ako ma ale beries ty (snad si na mna pamatas, ale myslim ze ty si typ cloveka, ktory len tak nezabuda). Totiz, hanbim sa velmi, ze som sa neozvala, ze som sa akoby na vas vsetky babky, ktore ste ma podporovali vy*rala v podstate to aj tak bolo...ale nie preto, zeby som stratila zaujem o toto forum, o vase rady, to ani nahodou, avsak rychlym spadom to hned, ako sa zacala skola, so mnou islo dolu vodou a trva to doteraz. Prisli depresie, s depresiami som sa zacala prezierat a dostala som sa opat do toho hrozneho otrasneho kruhu prezierania a grcania. Pribrala som. A nie malo. Zacala som brat hormony, lebo menstr. som nemala od jula a pribrala som este viac. Psychicky som na to velmi biedne. O to viac, ze som v piataku a v skole mam co robit...a nerobim,lebo mam pocit ze velku pozornost venujem len svojej postave, ktora je teraz v dezolatnom stave, objektivne som pribrala a je mi z toho...vies ako :( Taktiez sa este zhorsilo vnimanie mna samej, teda nie vnimanie, ale naozaj som uplne oskarednela aj v tvari, co som si myslela ze uz viac nemozem...
Pomaly, ale iste sa stracam zo spolocnosti, nikam uz nechodim, hanbim sa za seba a neviem co mam robit. Vazne. Potrebujem teraz nabrat tak vela sil. Mam pred sebou tazky rok a ja som na tom ozaj zle...
Neviem vlastne preco tu pisem, asi sa Ti/vam potrebujem vykecat, aj ked vam je to na NIČ, skor na obtiaz...viem uvedomujem si to, ale asi som riadny sebec. Nemam kusocek pevnej vole. Nemam ciel. Nevidim buducnost a nemam chut zit. Nechcem nikoho nijak vydierat, len vravim svoje pocity. Samozrejme, zivot by som si nezobrala, to by som nedokazala...ale moj zivot akosi nema zmysel. Neviem sa smiat, neviem prestat mysliet na to aka som odporna, leniva, neschopna a odpudiva pre ostatnych. Neviem normalne zit zivot a co je najhorsie, ani vnimat ostatnych a naplno sa im venovat. Myslim len na seba a na svoje problemy.
Zuzi, vezmem to v poriadku ak neodpises, pochopim to. Prajem Ti aby si uz nikdy nepadla do tohto "kruhu nezitia" ale uzivala si nadalej zivot s radostou :-*

ahoj Zuzi!ja si ta pamatam uuuplne presne a mam z teba obrovsku radost!chodila a chodim sem na toto formu kvoli sestre,ktora sa podobnym problemom "zoziera"uz nejaky ten rocik!nikd som jej neporadila sa sem pridat,lebo z pohladu zdravej osoby pozorujem to,co ty...baby si porovnavaju diety a overuju si,z coho mozu a nemozu pribrat atd..snad na to raz pridu ako ty!dufam,ze ty si sa toho uz nadobro zbavila!uprimne som sa za teba potesila,minule som si na teba spomenula a rozmyslala,kam si zmizla,dufala som,ze je to takto:) vela statsia a pevnej vole do noveho roku!a klobuk dole,,snad budes prikladom aj nym babam:)