život "s", život bez... moje poznatky...

Veru tak ! Sranda to nie je, nebola a ani nikdy nebude !!! To má teda od srandy ďaleko. Ja sa síce nasmejem s kamoškou, ktorá si pregrcala tiež toho dosť, no... Asi tak, tri bodky.

Hmmm, neviem či je správny prístup, že "zakázať si grcať" za každých okolností. Vieš, v tejto celej dlhočíznej ceste sa nám ešte x-krát stane, že skončíme s hlavou v hajzli. Ani ja nemôžem povedať, že som od mája negrcala. No, grcala... Ale zobrala som to ako fakt, musela som to urobiť, lebo neviem ani prečo. Proste sa to stalo, neberiem to ako zlyhanie, keď sa to stane... Ideme ďalej. Hlavne to nebrať ako zlyhanie. Lebo veď celá táto choroba je o tom, že si niečo vyčítame, za niečo si stále nadávame, pre niečo sa nenávidíme atď., atď. Čiže skôr ako "zakázať si grcať" by som si dala cieľ---ráno sa zobudím, poviem si, že som krásna, neodvážim sa, naraňajkujem sa a idem ďalej. Cez deň jem normálne, smejem sa, stretnem sa s priateľmi, učím sa... Keď mi to nejde alebo sa mi nechce, seriem na to, idem von... Ja som sa napr. teraz vrátila z kávičky, napapala som sa, dójde večer kamoška na babský večer, zajtra sa učím, obedík -sushi s kamoškou... A taaaak. Stále s niekým. Nie doma, nedepkujem sa. Neexistuje. Depkovala som dosť cca 10 rokov, už stačilo. Takže baby !!! Ide sa do toho !!! A kľudne mi napíšte mail... Keď dokončím školu (dúfajme, haha), chcem sa venovať babám s PPP. Veľmi ma to baví, hrozne rada Vám pomôžem :-) Ja som si toho prežila neúrekom, tiež som si myslela, že sa z toho nikdy nevymocem a vidíte, dá sa :-)

Ammanda, presne toto isté by som ja napísala takto pred rokom !!! Všetko sa dá, len treba nabrať odvahu, treba chcieť a treba začať HNEĎ TERAZ. Nie od pondelka, prvého, od zajtra... Hneď teraz !!! A musíš hlavne chcieť sama pre seba ! Nie pre rodinu, priateľa... PRE SEBA !!!

Zuzik,
tak ako Amanda, tak aj ja obdivujem na tebe tu silu a pristup k sebe, k zivotu, ved to vies ;)...ale viem ze to nemas zadarmo. Nic z toho. Proste si sa na to dala s rozhodnutim navzdy skoncovat s potvorou. Dala si si ciel a ides za tym. Presne ako vravis, musim chciet JA...a ja chcem. Teraz ked sa mi podarilo negrcat 1.1., potom druheho a potom 3. tak som si povedala sakra, mozem zacat odzaciatku, ale nie ako doteraz. Zmenila som si jednu podmienku. Tou podmienkou bolo v mojej hlave stale to, ze ked skoncim s bulimiou tak aj schudnem. Ano, je mozne ze tak aj bude, ale to chudnutie som proste dala prec. Neznamena to ze som sa uspokojila s postavou ktoru mam teraz, to ani nahodou...ale odlozila som to a dala som to az za ciel uzdravit sa. A to tak, ze sa chcem vyliecit. Nie vyliecit a schudnut. Ked budem na tom dobre, alebo aspon o dost lepsie co sa tyka mie, tak potom budem riesit ciel byt chuda, lebo ako som zistila, za 4 roky pomaly, ci kolko je to uz(...:(...) to spolu neslo, skor som naopak len priberala. A skusim si trenovat volu neprezierat sa. Dala som si ZAKAZ grcat aj keby neviem co bolo. Teda, kedze nemozem grcat, dopredu pred obzratim si rozmyslim a obzerem sa menej...lebo asi nedokazem len tak proste neprezrat sa vobec, kedze mam nadhernu "prax" v prezierani a poznam sa ze ked to na mna pride, tak tazko to nespravim(mam namysli to prezratie)... Je to kusok sado-maso, ale inac to nepojde u mna. Uz som zistila ze inac to nepojde. Hlavne je proste nechat v sebe vsetko, co do seba dam a snad sa budem potom viac krotit, kedze von to NEMOZE ist!
A myslim ze na mna posobi aj strach a to dost ovplyvnilo moje rozhodnutie. Citim na sebe ze nevladzem, mam velmi zatazene srdce, este sa mi aj vcera snivalo, ze mi zlyhalo srdce..a choroby srdca mame v rodine, mamka, ocko, dedo z jednej strany, babka z druhej...no krasa. Takze, uz to nie su vazne srandicky (akokeby niekedy boli)... Ach Boze, nech to vyjde. Chcem byt zdrava.

zuzi obdivujem tvoj optimizmus a pristup k zivotu a sebe samej, toto ja nedokazem asi nikdy

Ahoj moja,

áno, mne vo veľkej miere pomohli priatelia, ale tiež to ich snaženie zabralo až vtedy, keď som naozaj chcela JA. Povedala som im to cca v septembri-októbri, ale všetko začalo naberať ten správny smer až niekedy v máji !!?? Čiže z toho vyplýva asi toľko, že je úplne jedno koľkým ľuďom to povieš, koľko psychológov, psychiatrov vyhľadáš, pokiaľ sama nebudeš chcieť, nevyzdravieš sa. Ja som navštevovala aj odborníka na PPP-no totálna krava, vôbec mi nepomohla. Proste som začala bojovať sama. Lebo som chcela. Váhu som totálne odložila-tú som nevidela už asi pol roka !? Neplánujem jedlo. Nerobím zásoby do chladničky-lebo sa stále bojím. Ale teraz na vianoce boli dosť zásoby a nič sa nestalo. Raz-dvakrát som to mierne (na moje pomery) prehnala s koláčikmi, ale dokonca mi ľudia vravia, že som schudla. Neviem... Nevážim sa. Čiže toto sú veci, ktoré pomohli mne. Je to najmä pozitívne myslenie, veľa sa stretávať s priateľmi, nedepkovať doma...

Amandi,
dik za ochotu. Radsej ale prosim ta nech tam nic nemenia kvoli mne, lebo tiez nie som ista, totiz mam take tazke mesiace pred sebou ze ktovie ako budem stihat. Ale tie online stretka su dobry napad, to by som brala, je to predsa len trosku pristupnejsie pre mna, aj ked to nie je celkom ono.

Zuzi,
dakujem moja. Prepac, ze som ta nepotesila, no je to tak, nemam vobec ziadnu volu a ten pesimizmus, no otras.Ked mi bude najhorsie viem ze sa mam komu ozvat, naozaj velka vdaka :-*
To, ze ci to zvladnem sama, si vobec netrufam povedat. Uvedomila som si vsak ze vlastne o tomto mojom probleme, teda o jedom z nich, o bulimii vie len moja sestra a oporou mi veru nie je. Odkedy som jej to povedala mam pocit ze je to medzi nami horsie, ved vlastne o tom som sa tu uz rozpisovala. A tebe pomohli priatelia, ktori asi teda o tvojom probleme vedeli. Zatial co ja som "v tom" uplne sama... A teda rozmyslam nad dalsim krokom, ktory bude asi nevyhnutny a to povedat to najlepsej kamoske s ktorou vlastne na intraku aj byvam...uaa, ale mam zimomriavky. viem vsak, ze ona to pochopi urcite viac ako sestra. Len najst tu odvahu.
co sa tyka tych ostatnych veci Zuzi, myslim ze tu diagnozu mam. Body dysmorphic disorder(BDD) Mozno nie je uplne 100%, ale tak v 80%-nej forme je vyvynuta u mna. Zo dna na den je to s vnimanim seba horsie. Tento mesiac preto asi pojdem hladat nejakeho psychologa/psychiatra. Avsak nechcem pristupit uz na ziadne lieky, potrebujem terapie, ak sa s tym da nieco robit...No, veselo :)

Prajem vela sil divcata, budem sa hlasit, aj ked nie asi kazdy den, lebo je toho na mna teraz moc, ale budem sa snazit raz za cas dat o sebe vediet.

:-*

Ahoj Marushik môj...

Veľmi sa teším, že sa ozývaš, často som premýšľala nad tým, ako sa asi máš a ako sa Ti darí. Ospravedlňujem sa, že som neodpísala hneď, ale včera večer som odmietla zapnúť pc, lebo som tam čumela celý deň kvôli škole. Inak, tiež som momentálne piatačka a žiadna sláva teda... No ale späť k veci. Teším sa, že sa ozývaš, no obsah Tvojej správy ma veľmi mrzí. To som fakt nečakala a netušila, že si na tom až tak tragicky. Myslíš, že to ešte zvládneš sama ??? Nejako sa s tým všetkým popasovať ??? Ach jaj, ťažko sa mi píše. Možno by bolo lepšie, ak by si chcela a mala záujem---napíš mi na môj e-mail: zuzka1911@gmail.com
Marushik, musíme (teda hlavne Ty) s tým niečo urobiť, lebo ja presne viem o čom sú Tvoje otrasné stavy... Depresie, nespavosť, bulímia, anorexia... Fuj hnus !! Aj keď, ja som sa nikdy nevidela byť až taká odporná-myslím tvár a tak. Ja som vždy len nenávidela tú riť, stehná a ruky :-) Marushik, ja si myslím, že u Teba bude aj ten problém---neviem ako sa volá tá choroba, ale je to o tom, že človek sa úplne nenávidí, vidí sa byť strašne škaredý. A keď si dá urobiť napr. nos, príde na rad niečo iné. Proste že nenávidí každú časť svojho tela :-(
Budem rada ak sa ozveš. Posielam pusu a objatie !!!

jejda tak to je skoda! ale byvaju aj online stretka a ine veci ale zatial neviem ako to cele funguje. ja tiez nebudem moct teraz chodit osobne. spytam sa nato a mohli by ta pridat do skupiny, baby su fakt ochotne a asi sa ti to zide aj viac ako mne, ja som momentalne aj tak v stave nepouzitelna a nevhodna pre spolocnost :) ty hlavne nedepkuj a radcej napis ked bude najhorsie :)

no tak to je na figu :( prave v tom case aj v pondelok aj vo stvrtok mam pravidelne kruzok...mozno ten stvrtok by sa dalo, ale to by som meskala minimalne 45 minut a to je asi dost od veci..

to stretnutie je kazdy pondelok a stvrtok na cukrovej (pri medickej) o 20:00 :) ja som bola len dvakrat aj to v otrasnej depke tak budu asi aj radcej ked sa tam uz neukazem, ale vyzeralo to ze fakt maju resp. mali rovnake problemy, proste mi hovorili z duse a ked budes chcet tak ti urcite pomozu :) ak mas dake otazky mozes mi napisat aj na ammanda123@gmail.com a najlepsie bude ked sa stvrtok ukazes :) vyzerali ze sa vcelku potesia novym clenkam a nema zmysel depkarit doma