Asi už z nadpisu vyplýva, že o čo ide...Mama pije asi 7 rokov...Teda toľko to viem ja...Prišla o niekoľko prac..neboli 2,3...okolo 7...teraz znova...Žijeme len my dve spolu...Kedže starší brat sa radšej odsťahoval a s otcom sú už niekoľko rokov rozvedení...Nič príjemne ísť zo školy a vedieť že vás doma čaká spitá mama s ktorou sa nedá ani porozprávať a celé dni len prespí a hneď ako sa zobudí prvé čo ma v hube fľašu.Hrôza pozrieť sa na ňu o 6 ráno a vidieť, že už má vypité.Kým s nami býval brat tak jej stále dohováral a ustavične vyhadzoval fľaše...Toto bolo na dennom poriadku a ešte k tomu pribudli aj vyhrážky...No zjavne jej to nepomohlo a bolo jej všetko rovnako jedno...No brat sa odsťahoval a zostalo to všetko na mne...Už neviem čo mám robiť...Proste stále keď niekam ide tak sa bojím či sa vôbec aj vráti ešte..Či mi nezavolajú z nemocnice, že sa jej niečo stalo...Proste stále ten blbý pocit...Keby môžem tak sa najradšej odsťahujem...No ešte musím rok a pol nejako vydržať...O liečení nechce ani počuť a keď jej vyčítame že pije tak samozrejme jej klasická odpoveď...Ona nepije a to, že si raz za čas kúpi fľašu nič neznamená...Keby to je aspoň pravda a nevychlastá 2-3 pol litrové fľaše rumu denne...Najhoršie je že bývame v podnájme a má najmenej 3 pôžičky...Kedže prišla nedávno o robotu už len čakám kedy nás vyhodia alebo príde exekútor a všetko ,,zhabe,,. Už som aj rozmýšľala, že navrhnem bratovi či nemôžem ísť k nemu, lenže on ma svoj život a svoju rodinu. Takže ďalšia vec na ktorú sa nejako extra spoliehať nemôžem. Jednoducho už neviem ako ďalej.Nič ju netrápi a navyše ja zato začínam mať problémy v škole kedže jediné, čo mi stále behá po rozume je mama a jej chľast. Niekedy rozmýšľam nad tým, či je lepšie mamu nemať ako ju mať ale takúto.A myslím si, že keby sa niečo stane tak by sa uľavilo aj mne a bratovi.Ja proste už len čakám kedy sa niečo stane a buď sa uvedomí alebo skonči na ulici a umre. Najhoršie je na tom to, keď ideme po ulici a každý 5ty človek sa otáča a hovorí, že to je tá čo chľasce.Nezvládam to a viem, že keď to takto pôjde ďalej tak to dlho nevydržím ja. Celý život mám pred sebou a ona mi ho ničí. Viem, že liečenie by nepomohlo a kedže o ňom nechce ani počuť tak viem, že by to boli zbytočne vyhodené peniaze. Kedže sama tam nechce isť a viem že aj keby s tade víde tak určite zase s tým začne. Keď to nechce sama tak jej niet pomoci. Ak máte niekto podobné skúsenosti tak píšte. A hlavne budem rada ak sa mi niekto pokúsi poradiť, lebo už vážne neviem ako ďalej...:-/
Mama alkoholička
Ďakujem :-) vsetkym aj za rady aj za povzbudenie. tiez som toho nazoru ze preco by som mala hladiet ja nanu a ju lutovat ked ja som tu ta ktora ma po*ebanu mladost a este aby som sa vecne bala ci ju niekto nevidi spitu a aby som sa ja hanbila potom. kolko krat sa stalo ze sa v meste zd*bala a potom ludia aj o niekolko mesiacov nanu vykrikuju ze je obycajna chudera a alkoholicka. nic prijemne a nikomu to neprajem. a tak priatelovi by sa ist dalo ale predsa len aj ked mame uzasny vztah tak sa hanbim prednim rozpravat o to a absolutne nevie co je vo veci. aj ked vie ze volaco sa deje ale nic viac nic menej. a uvedomila som si ze bratovi asi tazko pojdem kedze ma svoju rodinu a nechcem ich tam nejako obtazovat. takze asi tak. milion krat hlavne posledne.mesiace rozmyslam ze utecem lenze to by som vsetko musela povedat priatelovi alebo komu aby som mala kam ist..neni to take lahke :-)
preco by mala mat ona vycitky len preto ze chce konecne zit ako mozno kazdy iny ved ma predsa pravo si vychutnavat svoju mladost a nie sa starat o svoju " matku"
Nemalo by to byt naopak?Ze jej mama by sa mala spamatat a neopustat svoju dceru a robit jej zo zivota peklo?
Tinush, podobný príbeh som zazila pred 30 rokmi aj ja. Boli sme 4 malolete deti, oco zomrel a mama pila. Velmi. Ostali sme sami a nikto nam nepomohol, akurat ukazovali na nas prstom...Milovala a nenavidela som ju zaroven. Bolo to strasne. Dnes uz 30 rokov som stastne vydata, mam svoje deti, ktorým by som takto nikdy neublizila a snazim sa im dat more lasky. Aj tej, ktorá mne chybala. Mama zomrela a mne je jej este aj dnes luto. Jedna rada - neopustaj ju, potrebuje ta. Ty mas zivot pred sebou a zi ho tak, aby si si v buducnosti nic nevycitala. Nech by si bola kdekolvek daleko od mami, stale by si sa trapila co je s nou. Obrat sa o pomoc na ocka. Si jeho dcera, pomoze ti. Drzim ti palce a vydrz.
Tinusha, je hrozne citat tvoje riadky, takmer identicke s tymi mojimi. Ja mam teraz uz 29, ale tiez som sa musela prizerat cely zivot na to, ako moj otec klipka ocami, ten tupy vyraz do blba a k tomu odporny neartikulovany hlas.. K tomu obavy z toho, ci ho niekto nahodou nevidel, ked sa tackal domov... Co si ja pamatam, tak pil cely zivot. Preto sa mama chela aj rozviest, zial nepodarilo sa. On na sude tvrdil, ze nepije a druhy krat ani neracil prist a vybavil si PN od lekara... Nakoniec sa ani nerozviedli. Ziju kazdy v jednej izbe. Otec je uz na dochodku. Nastastie pije uz menej, resp. skoro vobec. Ale z casu na cas sa este stane, ze pride pripity. Som uz na to alergicka. Je ale hrozne, ze si na to sama. My sme boli na neho vzdy traja a ked sa brat odstahoval, tak sme boli dve - s mamou... Ty to mas ale sto krat horsie, kedze musis celit sama. Ja viem, ze kazdemu cloveku by asi hned zislo na um, ze sa treba porozpravat.. Lenze ten, kto to nezazil, nevie, ze je to zbytocne a nikam to nevedie. Je to smutne, ale je to realita. Jedine, co mozes urobit je odist prec. Nemas priatela, alebo velmi dobru kamaratku, kde by ta mohli na ten rok a pol prichylit? Pripadne skus toho brata. Kazdopadne, tu moze pomoct naozaj jedine odchod. Jedine potom je moznost, ze by si mama vstupila do seba. Velmi ti drzim palce, aby sa to coskoro vyriesilo. Vela stastia a hlavu hore. Viem, ze je to slaba utecha, ale vzdy moze byt aj horsie. Obrat sa na brata, urcite ti pomoze a rad.. Drz sa..
aky mate s mamkou vztah ? napriklad ja s mojou mame uplne uvolneny, kamaratsky vztah a ked ju vidim ako si ide niekedy pripalit tak jej zoberem cigaretu a zahodim do kosa, lebo mi zalezi na jej zdravi a absolutne neriesim ze sa potom trochu jeduje :D pri tvojej by som jej obmedzil peniaze a po skole vyhadzoval flase ;) nerobila by si predsa nic zle
u mna to je nemožne odííst niekde.. ked tak na ulicu.. a možno to aj spravím..
Ja byt na tvojom mieste uz davno odidem aj ked nebude to lahke no ver tomu ze potom ta caka lepsi zivot.
ach jaajj :( ..určite nič nerob sebe ! toto som chcela spraviť x krát aj ja ale vždy som si uvedomila že to ona má zničený život..ona je troska..jej problémy sú to...ty ju možeš dať hocikedy na sociálku a začať nový život bez nej a taký ako chceš ty...A určite nie niečo spraviť sebe..pretože ty zato nemožeš ...takže žiadne taketo uvažovanie :)
ja neviiiem ... ako dalej.. stale v kuse aj cez tyzden.. ja bud cosi spravim sebe,alebo jej -- ved takto sa to dalej neda..
No asi to tak spravím..ale ešte predtým ju dám na sociálku a uvidim ako to pojde dalej...Lebo takto je to čím dalej tým horšie...a ja to prestávam psychicky zvládať..hlavne posledné týždne..jednoducho je to ešte horšie ako to bolo
