Mama alkoholička

Asi už z nadpisu vyplýva, že o čo ide...Mama pije asi 7 rokov...Teda toľko to viem ja...Prišla o niekoľko prac..neboli 2,3...okolo 7...teraz znova...Žijeme len my dve spolu...Kedže starší brat sa radšej odsťahoval a s otcom sú už niekoľko rokov rozvedení...Nič príjemne ísť zo školy a vedieť že vás doma čaká spitá mama s ktorou sa nedá ani porozprávať a celé dni len prespí a hneď ako sa zobudí prvé čo ma v hube fľašu.Hrôza pozrieť sa na ňu o 6 ráno a vidieť, že už má vypité.Kým s nami býval brat tak jej stále dohováral a ustavične vyhadzoval fľaše...Toto bolo na dennom poriadku a ešte k tomu pribudli aj vyhrážky...No zjavne jej to nepomohlo a bolo jej všetko rovnako jedno...No brat sa odsťahoval a zostalo to všetko na mne...Už neviem čo mám robiť...Proste stále keď niekam ide tak sa bojím či sa vôbec aj vráti ešte..Či mi nezavolajú z nemocnice, že sa jej niečo stalo...Proste stále ten blbý pocit...Keby môžem tak sa najradšej odsťahujem...No ešte musím rok a pol nejako vydržať...O liečení nechce ani počuť a keď jej vyčítame že pije tak samozrejme jej klasická odpoveď...Ona nepije a to, že si raz za čas kúpi fľašu nič neznamená...Keby to je aspoň pravda a nevychlastá 2-3 pol litrové fľaše rumu denne...Najhoršie je že bývame v podnájme a má najmenej 3 pôžičky...Kedže prišla nedávno o robotu už len čakám kedy nás vyhodia alebo príde exekútor a všetko ,,zhabe,,. Už som aj rozmýšľala, že navrhnem bratovi či nemôžem ísť k nemu, lenže on ma svoj život a svoju rodinu. Takže ďalšia vec na ktorú sa nejako extra spoliehať nemôžem. Jednoducho už neviem ako ďalej.Nič ju netrápi a navyše ja zato začínam mať problémy v škole kedže jediné, čo mi stále behá po rozume je mama a jej chľast. Niekedy rozmýšľam nad tým, či je lepšie mamu nemať ako ju mať ale takúto.A myslím si, že keby sa niečo stane tak by sa uľavilo aj mne a bratovi.Ja proste už len čakám kedy sa niečo stane a buď sa uvedomí alebo skonči na ulici a umre. Najhoršie je na tom to, keď ideme po ulici a každý 5ty človek sa otáča a hovorí, že to je tá čo chľasce.Nezvládam to a viem, že keď to takto pôjde ďalej tak to dlho nevydržím ja. Celý život mám pred sebou a ona mi ho ničí. Viem, že liečenie by nepomohlo a kedže o ňom nechce ani počuť tak viem, že by to boli zbytočne vyhodené peniaze. Kedže sama tam nechce isť a viem že aj keby s tade víde tak určite zase s tým začne. Keď to nechce sama tak jej niet pomoci. Ak máte niekto podobné skúsenosti tak píšte. A hlavne budem rada ak sa mi niekto pokúsi poradiť, lebo už vážne neviem ako ďalej...:-/