Ked je v rodine ticho :(

oprava: vsugeroval

Janko..točí sa to dokola furt..soc.fóbia a buďto si si ju vsugerovala alebo možno aj máš nejaké tie symptómy ale nie si na tom až tak zle ako to sám vnímaš...počúvaj,ako prvý bodík si daj návštevu psychológa! To je podľa mňa jediné čo máš urobiť,pretože on už bude presne vedieť / aj vdaka rodinnej anamnéze/ čo ďalej s tebou...a ver mi že ťa z toho dostane!Nadobudneš sebadôveru ktorú budú obdivovať aj dievčatá:)) A ja tiež fičím na Pokeci a som tam celkom rada,stretla som tam pár vynikajúcich ľudí..a moju lásku,presne po akej som túžila:)) Urob to čo ti hovorím,dobre? Psychológ!!! Zdá sa mi že potrebuješ odrazový mostík,lebo sám to nezvládneš...ale on ti určite pomôže prekonať mnoho problémov,ubezpečujem ťa že sa to podarí.:)Si rozumný chlapec,podľa toho ako píšeš...

aj ked je tvoje dvojca tichsej povahy, ale predsa aj napriek tomu vie hovorit! zrejme sa nebudes sulat na jeho vtipoch, ale vsak bezne zalezotosti, alebo starosti rodiny- o tych by ste mohli mat rozhovory. neviem totizto pochopit, ze ludia generacne rovnaki by nemali spolocne temy. a starsi brat- skusili ste sa s nim porozpravat o tom, ze preco s vami nekomunikuje?
je mi luto vasej mamy. ma dost svojich problemov (smrt vasho otca) a rodinne zazemie taketo napate. ak ti to napatie nevyhovuje, preco sa nesnazis ho zlepsit? vsetko sa zacina komunikaciou medzi vami. ak sa vsetci budete snazit o to, aby vasa rodinna klima sa zmenila a domace prostredie bolo plne lasky, porozumenia a vzajomnej podpory- bude radost sa kazdy den po praci a skole vracat domov. lenze o to prostredie a vztahy treba usilovat a vedome pohodu vytvarat.

na disku som nikdy nechodila ani ja :) ale tak von pokecat s kamosmi by si mal, tancovat nemusis. a neboj sa toho, preco by si mal byt trapny. kazdy je sem tam trapny, zasmej sa sam na sebe a chod dalej. babam sa nevnucuj, len sa s nim kamos, ked budu chciet, sami to daju najavo.

jajka001_ - S tym chodenim vonku to nie je take jednoduche. Vzdy sa bojim, ze budem trapny, smiesny, ze sa nezapojim do reci, ze hento a tamto. Tancovat na diske je pre mna utrpenie pretoze kazdoa bunka tela vo mne krici ze je to trapne. Ach ta moja hlava, keby som ju mohol jednoducho preprogramovat tak by nebol problem. Dufam ze su nato nejake lieky alebo my mozno pomoze psycholog.

Inac, ja mam celkom slusne sebavedomie a som dost velky optimista - ale proste pridu stavy kedy prezivam rozne strachy, mozno az paranoje a uzkost. Absolutne to neovladam.

tojejednoo - Ver my ze by som aj chcel, lenze ja moc ozajstnych kamaratov nemam. Poznam vela ludi zo strednej skoly, ale ja k nim nezapadam a citim sa voci nim menej-cenny pretoze maju 100krat viac skusenosti. Napriek tomu mam zopar kamaratov pri ktorych sa viem odviazat aj ja, citim sa s nimi fajn ale s nimi velmi do spolocnosti nechodim. Len tak na pivko niekedy. Babi vobec. V babskej spolocnosti zvyknem traposit :(

nezaoberaj sa tou socialnou fobiou, to si si len vsugeroval...to by ste vsetci museli mat strach z ludi, fakticky je socialna fobia liecitelna, vy asi len nie ste zvyknuti na ludi, na spolocnost, a to sa da
najdi si kamosov, tvoje dvojca , ak je tichsi, mozno aj tuzi komunikovat len nevie ako, skusaj to s nim, hrajte sa spolu, karty, sport, nejake hry, chodte spolu von, vyrazte na koncert, na disku, so starsim to bude tazsie ked vyslovene nechce - na svoju skodu, mozno sa citil odmietany ked bol mladsi a vytvoril si takuto barieru.

No mam dvoch bratov - dvojca(dvojvajecne, vobec sa nepodobame) a o 7 rokov starsieho(ja mam 20r).

S mojim dvojcatom sa aj viem rozpravat, len dost dost malo. Nwm cim to je ? Ludia my hovorili ze ked sme boli mladsi tak ja som bol ten aktivnejsi a moje dvojca akoby bolo v mojom tieni takze mam taky pocit ze tam by mohol byt pes zakopany.Tak ci onak, on je dost tichy typ a ma malo sebadovery.

Starsi brat, tak ten nas vsetkych akoby ignoruje a robi si svoje - co je len pocitac. Nechce pracovat, pomahat a zapajat sa do nicoho. Niekedy mam pocit akoby nas vsetkych neznasal. Ked nieco, tak sa snim len hadame, resp. on sa zacne hadat s nami. Nwm jak to vysvetlit ale s nim je taka napata, divna atmosfera v ktorej je prakticky nemozne sa k nemu prihovorit len tak. Akoby vyzaroval nejaku auru "dajte my pokoj".

To je ale rodinka co ? K tomu vsetkemu priratajte aj fakt ze mame zrejme tu socialnu fobiu a je namalovane :(

a ak sa smiem spytat, co je dovodom stagnujucej komunikacii medzi surodencami?

nazdar janko, ja mám tiež podobný osud ako ty, moj otec zomrel a zijem s bratom a mamou, a tiez mama sa velmi snazi stale takto drzat rodinu pokope ale s bratom sa moc nebavíme, len sem-tam...ja si myslim ze tvoja mama by si mala najst nejakeho partnera, iste by jej to pomohlo a mozno aj vam... podla mna by si mal tráviť viac času vonku s priatelmi, zajst si občas na disko s kamosmi, alebo na pivko a uvidis ze by si bol stastnejsi