Ak hocijaka zena vie, nech poradi ako na chlapov

ked mam pocit, ze si nieco nevazi, dam to najavo, ze nabuduce to byt nemusi, ze to je iba moja dobra vola, ze to robim.

dievcata, vas problem je v tom, ze neviete povedat nie v mene "velkej lasky". uvedomte si jedno, sluzku budete musiet robit svojim detom - tam na vyber nemate. ale zdravemu chlapovi nie. chlap urobi iba tolko, kolko mu vy dovolite.

nic vam nebrani v tom, tresnut dverami a predtym mu este stihnut zakricat, ze papa drahy, idem na pizzu, kedze dnes si bol na rade s varenim ty a ja hladom umriet nemienim.. alebo sa zdvihnut a ist sa prejst, ked bol na rade s vysavanim so slovami - drahy, mal si dnes povysavat pokial viem, uz sa to tu neda dychat, drazdi mi to nos... pridem, az tu budes mat poriadok. hotovo. a ak sa ohradi (co jasne, ze urobi), tak ho odignorujete. vy ste sputane vlastnym strachom - co ak ma opusti, ked nebudem dobra? nuz, a ked budete dobre, tak vam bude srat na hlavu. tak si vyberte, s cim sa viete zmierit viac.

toto nie je navod, su to len moje doterajsie skusenosti, na kazdeho plati nieco ine. ale ak mate pocit nedocenenosti, je len na vas s tym nieco urobit. chlap vam na to kasle, hlavne ak on je spokojny.

pardon, je toho tu viac co riesim, trapim sa nad viac vecami. Niekedy som fakt ako sluzka, dakedy sa mi chce varit inokedy nie a vtedy nastane problem

rozumiem ti, no ono my spolu chodime na nakupy dost casto, ked mu poviem aby mi pomohol s varenim mi povie ze on musi upratovat teraz izbu a ked pridem do izby sa stane ze ho vidim pri notebooku. No strasne zlenivel, ked ma daco spravit tak sa vyhovori na nieco. A ja niekedy uz ani nevladzem daco robit ked vidim ze som na to sama

no, vzhladom na fakt, ze to uz takto ide 5rokov, ak mas odvahu, budes musiet urobit extrem. Nie som toho zastancom, ale s chlapom nepohne nic lepsie, ako ked mu hori pod zadkom. Povedz mu, ze to takto dalej nejde, ze ty mas tiez svoje povinnosti a vztah nie je o tom, aby si mu ty skakala okolo rite.. nie si jeho matka, ani sluzka. ak zvolis priamu rec - takto drsno - bude tomu velmi dobre rozumiet. jasne, ze ti najprv bude protestovat. Dalej, ze aj ty mas svoje povinnosti a mas rovnake pravo na trochu kludu ako aj on. Ak sa mu nepaci, tak nech si najde novu "mamicku", ktora ho velmi rychlo omrzi. Ak chlap nebojuje, zacne sa totiz nudit a potom robi kraviny. Povedz mu, ze ty takyto spolocny zivot nechces, kde on moze vsetko a ty maximalne tak skakat okolo neho. na to si sa nedrela ani v robote, ani v skole. ukaz mu, ze si si vedoma vlastnej hodnoty. potom si to uvedomi velmi rychlo aj on. dalej mu zdorazni, ze nikto dalsi tu neni - toto zaberie, da mu to nadej, ze ma este sancu to napravit, ak ta chce.

Ale zdoraznujem: urob to iba vtedy, ked budes zmierena aj s moznostou, ze to nemusi vyjst podla tvojich predstav, ze to dopadne opacne. Inak sa do toho ani nepustaj. Ale vedz, ze potom vsetko ostane po starom. Musis si vybrat sama.

bodaj by to bolo take jednoduche, napr. niekedy ci mu nespravim ranajky, ked robim aj sebe tak ok sak ked robim tak spravim, lenze niekedy rano sa mi nechce on spi dlhsie ako ja a potom vstane ja uz som pri inej cinnosti a pozera na mna takym pohladom ako keby mu isli oci vypadnut. No ked som u nho tak on perie a vyvesi pradlo to je asi jedina vec a este si dake veco zo zeme zoberie a "uprace" lenze taketo ze obed milacik mohla by si zemiacky nasupat, masko nakrajat a ja to dokoncim. Lenze on to dokonci len tak ze tam nahadze koreniny a potom sa aj tak ja staram o vsetko. To su take hovadinky, lenze ono ked sa toho nazbiera ach jaj. Teraz sa ucim do skoly mu poviem ze dnes nevarim ze moze on alebo nech daco dobre kupi a dame si.... nie nie to si ako ja predstavujem, sak on musi jest a je lenivy ist daco kupit a niekedy mi to dovtedy hovori kym fakt nevstanem a nejdem to urobit a mne uz pili s tym usi. Alebo mi povie lebo on je zamestnany a chodi externe do skoly ze sa musi ucit a nic nestiha tak by si mohla hento, tamto a niekedy mi to este tak povie ze ja sa ho ani nesnazim pochopit a dopriat mu trochu kludu :(

tak, ako to vidim ja z tvojich prispevkov, mas klasicky zensky syndrom. V mene velkej "lasky" sa ho snazis nezatazovat, odbremenovat, ukazat mu aka si sikovna, ako vsetko zvladnes. Dufas, ze takto ta bude milovat rovnako ako ty jeho. Chyba. Je jasne, ze po nejakom case potom u teba pridu pocity nedocenenosti, pripadas si ako sluzka, ci inventar. Co ti poradit? prid na to, kde si porobila chyby a snaz sa o to, aby sa odstranili. Nepomahal pri vareni? Tak ho popros, nech ti ocisti zeleninu. Domace prace? S vysavacom jasne, ze vie narabat, len sa mu nechce. Vybavit nieco? Kludne ho obcas posli nieco ti kupit, trebars chleba, muku. Zvladne to, to len my zeny takymto pristupom robime z chlapov neschopne decka, ktore si nevedia zaviazat snurky. Ale: v ziadnom pripade nejac, ked kupi nieco ine, ako by si kupila ty. Vysvetli mu, preco to nie je dobre. A pochval ho. Zakazdym. Musi sa citit uzitocny, oceneny. Potom ti to aj on zacne oplacat.

suhlasim so snehulienkou. dolezite je si dat hranice pokial budeme ustupovat.ak zena zacne ustupovat vo vela veciach, bude vsetko vybavovat, upratovat, varit, chlap to zacne brat ako samozrejmost a prestane si to vazit.a prestane si vazit aj tu osobu. napriklad ja ked som varila a s ami nieco nepodarilo, bol oneh na streche ale ked varil on a nepodarilo sa mu to, tak pochopil, ze nie stale sa musi vsetko podarit :) alebo ak som nieco nestihla urobit (vyprat mu nieco a tak ) tak potom tiez pochopil, ze ked som bola napriklad chora a nevedela som vstat z postele, ze ani on vela veci nestihal.a ked si nato uz muz zvykol, nejak elegantne vycuvat sa neda? este kym je cas. ja osm zo zaciatku tiez vsetko robila ako blazon, ale odkedy sme si to rozdelili vsetko je fajn, baba nie je ani taka podrazdena a nervozna potom , lebo si nepripada ako sluzka :) skus nejak tak vycuvat ze on sa ta opyta a nemozes urobit toto, tooto vybavit za mna a tak a ty mupovies, ze nie prepac nemam cas alebo nieeco take. ..hlavne neustupuj, to sa ti nevyplati :)

no problem je v tom, ze ja sa furt snazim a vcera mi doslo ze sa snazim na nic, pretoze on to neoceni. Zvykol si na mna ze sa o vsetko postaram, vsetko spravim a on nemusi nic alebo len mimoriadne malo. Trapi ma to, sme spolu uz 5rokov, lubim ho a neviem ako to urobit tak, aby si on viac vazil co robim. Uz ma napadlo aj to, ze sa prestanem snazit, aby on daco spravil. ja neviem. Chapem ze z toho prispevku predtym nemozete vediet, co mi je. Viem ze chyba je aj vo mne a to v tom, ze som mu toho vela dovolila a teraz neviem ako z toho von, lebo si na to zvykol.

Podla mna je dolezite urcit si hranice, a nie stale ustupovat. Aj chlap musi vediet co moze a co nie, ak si chce vztah udrzat.
Ja som bola napr.strasne tvrdohlava, a stale sme sa hadali. Ale ako sme sa naucili najst vzdy kompromis, je to fajn. Obidvaja vieme, co mi mozeme dovolit a co nie.