Chcem Vás poprosiť o radu... Môj problém spočíva v tom, že neustále musím myslieť na jednu osobu, ráno, v noci, v robote, doma, proste stále....
Veď to nie je normálne..:( Keď nie som s tým človekom, teším sa keď ho uvidím, keď sa s ním stretnem - tak najradšej by som odišla, a potom sa zase celý čas teším, keď sa s ním stretnem...
Pripadám si ako desaťročné decko... A to desať nemám:)
Vôbec to ale z praktického života nie je sranda, lebo toto je normálne "celodenné zamestnanie", ktoré Vám opantáva myseľ a odoberá všetku energiu...
Ď.
