Ako sa mám ovládať?

Máte nejaké skúsenosti s Hraničnou poruchou osobnosti? Zaujímali by ma najmä názory príbuzných ludí ktorí majú túto poruchu. Týka sa aj mňa, chcela by som sa spýtať, ako by som mohla ovládnuť svoju zúrivosť, lebo ma to už nebaví neustále vybuchovať a hovoriť tie najhoršie slová vlastnej rodine a potom sa neustále ospravedlňovať. Strašne ma to trápi...Chcela by som vedieť ako by ste sa cítili v úlohe napr. mojej mamy, keď jej vyčítam, že je sprostá že nešla na potrat radšej, že ma nemala porodiť, že ju za to nenávidím a nikdy jej to neodpustím, že sa pred ňou zabijem a podobné veci aj keď viem že za to nemôže...A pritom ma to bolí už vtedy keď to hovorím, potom sa ukludním a zachvíľu sa jej s plačom ospravedlňujem, ale onedlho jej nadávam zasa. Dá sa na to zvyknúť (myslím z maminej strany)? Mám ju naozaj rada ale niekedy mám neskutočné návaly zúrivosti, slovne napádam aj mladšieho brata a babku. Viem že to je jeden z príznakov hraničnej poruchy, neviete mi niekto poradiť, čo mám v tej chvíli robiť aby som tak nevybuchla? Dá sa tomu vôbec predísť?
A takisto mám problém ovládať sa keď som naštvaná na seba, už 9 rokov sa sebapoškodzujem rôznymi spôsobmi, ale to neviem (a asi ani nechcem) ovplyvniť.