Dobry den, mam jeden problem suvisiaci s mojim vztahom. Mam priatela uz vyse 2 rokov. Je z ineho mesta ako ja (nie zas tak daleko, 40 min autobusom), nikdy nam nevadilo ze sa nejak extra cato nevidame, pretoze o to viac sme sa na seba tesili. Nikdy nebol ten typ cloveka, ktory by hrozne daval najavo svoje city a aj medzi ostatnymi mi neprejavoval nejak moc lasku. Avsak tolerovala som, ze uz raz taky je. No v poslednej dobe mi to uz fakt prekaza. A tych veci je viac, ktore mi vadia. Napriklad sustavna "ignoracia" ked sa napriklad vidime po 2 tyzdnoch. Sme spolu chvilu u neho a potom ideme von na pivo s kamaratmi. Cas ktory sme sami ani nejak nevyuzijeme pretoze vacsinou je niekto doma, takze len pozerame na tv alebo sa rozpravame, ale aj to mi pripada len ako moj monolog, lebo ja sa pytam, ja sa zaujimam a on skoro vobec. Nezaujima ho co mam nove, ci uz mam po problemoch ktore teraz s rodinou mame, ci ako ich riesim a pod. Ked sme vonku s kamaratmi, ja akoby som tam nebola, bavi sa len s kamaratom a tvari sa akoby sme spolu neboli, ledva ma chyti za ruku.
Ked sme boli obaja na strednej, vidali sme sa v piatok a v sobotu, a takisto aj ked on zacal chodit na VS, pretoze zostal vo svojom meste. No ked som ja odisla studovat do ineho mesta, akosi si nevieme na seba najst cas, a ked si najdem ja, zase on nema ani zaujem. Na otazku ci mam prist mi povie ze mu to je jedno, sme od seba daleko a on mi nie je schopny napisat jedinu smsku ci sa mam dobre a ze mu chybam, vzdy to caka odo mna. Toto vsetko som mu uz xkrat vysvetlila ale je nepoucitelny. Mali sme uz asi 3x pred rozchodom, pretoze som si povedala, ze sa nebudem trapit pre nieco, co mi za to nestoji a viem ze potrebujem nieco viac. No on zacal s recami ako ze to boli jeho najkrajsie 2 roky zivota ze ma hrozne miluje atd atd atd. Dala som mu teda sancu. A mam pocit ze toho len vyuziva a nic nerobi preto, aby ma potesil a ukazal mi, ze si tu sancu naozaj zasluzil. Vela ludi mi uz povedalo, ze som hrozne ohladuplna a ze ostatne baby by uz davno odisli. Lenze sa dostavame k hlavnemu problemu.
Ja som mala nedavno 20, on onedlho (rozdiel 2 mesiace). Pred nim som nikoho nemala, teda je moj potencionalny "prvy". Vsetci si myslia, ze uz davno sexualne zijeme, no opak je pravdou. Jednak kvoli tomu, ze sme sa malo vidavali a ked uz sme boli spolu, tak bol bud niekto doma, nebolo kde, a ked uz bolo kde, nedarilo sa nam to. Proste doteraz sa do mna nedostal a ja uz naozaj neviem co robit. Obaja to chceme uz davno a je mi trapne ze mam 20 a v podstate nic. Neviem si predstavit, ze sa dam dokopy s niekym inym a poviem mu ze po 2 rocnom vztahu som panna. Ja viem ze poviete ze ked to bude dobry clovek, tak to pochopi ale mne je to naozaj strasne trapne, skuste si predstavit v tej situacii seba. Chcela som to vydrzat aspon dovtedy kym to nespravime, ale mam taky pocit ze to aj tak nebude tak skoro a posledne mesiace je to medzi nami naozaj zle. On sa tvari ze nie, ale dobre to vie, no sam mi nevie povedat ci ma ma rad alebo co... Poradte co mam robit, som uz z tohto celeho zufala. Dakujem
