Ahojte! Od 14r trpím anorexiou, hoci nikdy som sa aktívne na PPP neliečila (myslím psychiatrický), približne po skončení SŠ sa mi začali pridružovať prvé príznaky PP a obsendantnosti, rôzne fóbie, atď. A nasledovalo nekonečné obdobie poklesov a vzostupov a opať pádov .... Medzitým som porodila nádherné dieťa, hoci som sa rozviedla, no moje psychické problémy som odsúvala na vedľajšiu koľaj. Tesne po rozvode mi ocino ochorel na rakovinu, starý otec zomrel a ja pod tlakom týchto udalostí som začala pocitovať neuveriteľnú paniku, ťažko ovládateľný pocit úzkosti a depresie. Po X rokoch som pred tromi mesiacmi vyhľadala psych.pomoc, pretože koľkokrát mi bolo tak ťažko, že som nemohla ísť ani práce, nespomínajúc už len samotný fakt, že dieťatko vychovávam sama a musím, resp. mala by som byť psychicky a fyzicky v pohode. Veľakrát som mala pocit, že zošaliem, že ani z bytu nevyjdem, absolútne som ignorovala rodinu, kamarátov, svojho priateľa, odpísala spoločenský život na plnej čiare a ocitla sa v totálnej izolácii. Lekár mi naordinoval Xanax a Coaxil, po mesiaci, ktorý bol strašný vzhľadom na to, že po nasadení AD sa mi stav prechodne vracal v ešte väčšej intenzite, som sa konečne približne pred 3 týždňami začala cítiť úžasne. Neviem, či vďaka liekom alebo zmene môjho postoja k životu. Usmievam sam, konečne normálne jem a teším sa zo života. Chcem sa týmto spôsobom skontaktovať s niekým, kto má tieto ´dve kombinácie´ chorôb, ako to rieši, aká je tam pravdepodobnosť vyliečenia, aká cesta ma čaká ... MUDr. spomínal, že to bude dlho trvať. V každom prípade, lieky brať neprestanem, len by som chcela vedieť, ako si poradiť, resp. tento dobrý stav udržať.
PP a anorexia
ahoj. tak, ze mas pocit, ze si v poriadku? drzim palce. mne doktor povedal, ze je to beh na dlhe trate.