Ja sa v sebe naozaj nevyznám. Prečo sa nedokážem z ničoho tešiť ako kedysi? Keď mám aj dobrú náladu tak si ju nemôžem vychutnať lebo stále myslím na to že aj tak nepotrvá dlho. Neustále mi v hlave behajú myšlienky na samovraždu, plány, fantázie, hľadám na nete návody na výrobu jedu, zháňam tabletky, kupujem žiletky...je toho veľa. A pritom sa tak desím toho, že opustím rodinu, že už nikdy nepoviem mame, že ju mám rada. Ale na druhej strane cítim strašnú bezmocnosť, bezperspektívnosť a beznádej pri pomyslení na budúcnosť, som zúfalá. Nechcem existovať na tomto svete ale neviem či dokážem zomrieť.
S kamoškou chceme utiecť z domu a zabiť sa, máme to naplánované na určitý deň, ale bojím sa, že sa budem chcieť vrátiť domov a že to nezvládnem. Mám strašne veľa psychických problémov, tri diagnózy nepomáha mi ale nič. Už tri roky beriem lieky, chodím psychologičke ale všetko bez výsledku. Prosím ak niekto vie ako zmeniť vnímanie sveta alebo myslenie k lepšiemu, napíšte mi, lebo takto už nedokážem žiť, je to len také prežívanie bez zmyslu.
Vďaka.
Prosím čo mám robiť
Najdi si nejake konicky, zlepsuj sa v tom na com ti zalezi. pracuj na sebe.
soffa, chodím aj psychiatričke niekoľkjo rokov takisto aj pravidelne raz za dva týždne na psychoterapiu. Skúšala som aj skupinovú terapiu. Je mi úplne na hovno, stále si musím prikazovať aby som si niečo nespravila, aspoň sa pálim, režem, pichám ihly do žíl...a už len čakám na ten krásny deň keď to všetko skončí. Ja viem že ubližujem mame, čo mi je nesmierne ľúto, už si toho veľa vytrpela pri mojom vyčíňaní, keď išlo o život. Naozaj mi nie je dobre pri pomyslení ako ju opustím. Ale čo mám robiť? Ja nevládzem ďalej trpieť, pretvarovať sa, je to nad moje sily. Buď som úplne prázdna, nič necítim, alebo sa mi všetky pocity nakkopia a ja ich neviem zvládnuť, vyjadriť slovami...to zúfalstvo, beznádej...neverím že to bude niekedy dobré, to mi už povedalo veľa psychiatrov, že po výmene liekov sa to zlepší, že časom to prejde...no neprešlo. Lieky musím brať nasilu lebo to mama ma kontroluje zakaždým ich musím pred ňou zapiť.
Prečo je život tak komplikovaný, načo sú city, keď len strpčujú život?
Ani viera v Boha mi nedáva nádej, to sa proste nedá, aj som sa o to snažila asi polroka.
Najviac mi je ľúto mojej rodiny, viem že som zbabelá a sebecká a chcem aby mi to odpustili.
soffa, chodím aj psychiatričke niekoľkjo rokov takisto aj pravidelne raz za dva týždne na psychoterapiu. Skúšala som aj skupinovú terapiu. Je mi úplne na hovno, stále si musím prikazovať aby som si niečo nespravila, aspoň sa pálim, režem, pichám ihly do žíl...a už len čakám na ten krásny deň keď to všetko skončí. Ja viem že ubližujem mame, čo mi je nesmierne ľúto, už si toho veľa vytrpela pri mojom vyčíňaní, keď išlo o život. Naozaj mi nie je dobre pri pomyslení ako ju opustím. Ale čo mám robiť? Ja nevládzem ďalej trpieť, pretvarovať sa, je to nad moje sily. Buď som úplne prázdna, nič necítim, alebo sa mi všetky pocity nakkopia a ja ich neviem zvládnuť, vyjadriť slovami...to zúfalstvo, beznádej...neverím že to bude niekedy dobré, to mi už povedalo veľa psychiatrov, že po výmene liekov sa to zlepší, že časom to prejde...no neprešlo. Lieky musím brať nasilu lebo to mama ma kontroluje zakaždým ich musím pred ňou zapiť.
Prečo je život tak komplikovaný, načo sú city, keď len strpčujú život?
Ani viera v Boha mi nedáva nádej, to sa proste nedá, aj som sa o to snažila asi polroka.
Najviac mi je ľúto mojej rodiny, viem že som zbabelá a sebecká a chcem aby mi to odpustili.
v prvom rade vymen psychologicku za psychiatricku,nech ti nasadi lieky....vies ako ublizis rodicom ako to urobis?vies ako budu trpiet a vinit seba za to ze ti nepomohli???to im fakt chces urobit????mozno stacia len lieky,a bude fajn,nie hned hodit flinty do zita.ved zivot je BOJ!!
v prvom rade vymen psychologicku za psychiatricku,nech ti nasadi lieky....vies ako ublizis rodicom ako to urobis?vies ako budu trpiet a vinit seba za to ze ti nepomohli???to im fakt chces urobit????mozno stacia len lieky,a bude fajn,nie hned hodit flinty do zita.ved zivot je BOJ!!
proserpina
Hm...tie posledné dve diagnózy sú veľmi závažné...to Ti pravdepodobne bráni nadviazať kontakt s ,,iným svetom,,Mala som takú kamošku s tou poruchou ale nakoniec si aj ona našla priateľa..
Ale jedno by som si dovolila ešte podotknúť...nedávaj sa na meditácie,jogu a myslím že ani štúdium Biblie v Tvojom prípade by nebolo asi vhodné...všetky takéto duchovné praktiky by Ti mohli teraz tie stavy len zhoršiť... :(
Ach jaj:((
Prosím ...nerobte to! Je to na iného psychoterapeuta...alebo si skús nájsť a pohovoriť o tomto aj s niekým iným komu budeš dôverovať...lebo tá kamoška ťa len ,,ťahá,,k zemi...
Zaiste potrebuješ pomoc...v podstate sa chytáš teraz aj slamky-tohto fóra...čo je dobre,ale pomôcť Ti môže len skutočne dobrý a zodpovedný psychoterapeut!!! Prosím ťa rýchlo choď za nejakým...
No ja som zhrozená z toho čo tu píšeš?Ja mám takú dcéru ako ty keby mne niečo takéto spravila tak to neprežijem.A ona m toho tiež veľa ked mala 7 rokov stratila otca sama so ich musela vychovávať.A o mojom detstve Ti radšej ani nebudem písať bol to horor ale nikdy by ma nenapadlo takéto niečo spraviť lebo dnes by som nebola šťastná mama vieš život je niekedy krutý ale nemyslíš na budúcnosť ked raz budeš mať deti a budš sa na nich pozerať večer ako prídu za tebou dať dobrú noc a pozerať na nich ako spinkajú je to najkrajšie aj mna to drží pri živote mne manžel zomrel ked som mala 32 rokov čo všetko som prežila v živote by bolo na dlhé dlhé písanie aj aj ja som niekedy neboj sa pomyslela na to že radšej by som tu už nebola.Aj teraz som po 5-tej operacii mam bolesti ako hrom ale milujem svoje deti a kvoli nim chcem žiť.Nájdi si niekoho v pameti kvôli komu chceš tu ostať určite ich bude viac si si istá že ťa už v živote nič pekné nečaká že ťa nebude niekto potrebovať vieš máš 19 ale mi rozumom pripadáš na 12-13 ročné dieťa a čo to máš za kamarátku preboha?Vieš kto je skutočný kamarát ktorý pomôže ked nám je blbo a nie čo Ti chce zle.A čo ked ona prežije možno po čase bude šťastná a na teba si ani nespomenie nikdy rozmýšľaj.
v prvom rade prestan brat tie lieky od psychiatricky.to ti sposobuje ze takto myslis a citis.ako druhe ti odporucam hladat Boha a tym aj zmysel zivota. preco si sa narodila a tak.ver mi ze si tu neni len tak aby si takto odisla.zacni s bibliou. uvidis ze co to s tebou urobi.studuj dejiny sveta a ludi viem ze ta to zaujima preco sme tu. hladaj pravdu a ta ta oslobodi. uvidis to. prestanes sa bat a mat negativne myslienky.utvor si vztah s Bohom on ti da silu zit a otvori ti oci k poznaniu. ver viem co ti hovorim , aj ked viem co si teraz myslis. skus to , je to posledna moznost .odpis potom .
Podla mna si uplne normalna a nemyslim, ze by si si niekedy siahla na zivot. A jedina vec, ktoru pre seba musis urobit je pochopit a zmierit sa s tym, ze nic, co nezavisi priamo od Teba nemozes zmenit. Nemozes zmenit to, ze sused je idiot. Nemozes zmenit to, ze ucitelka je hystericka krava. Jedine, co urobit mozes je zit svoj zivot najlepsie ako vies.
Skoro vacsina ludi, ktori tvrdia, ze jak im je fasa sa bud pretvaruju, alebo klamu. Tak to proste je. A bude. Neries to, nevyriesis. Mas pocit, ze si nanic, ze ti nic nejde? Tak mas okolo seba nespravnych ludi. Nezalezi totiz na tom, ci ti nieco ide.. ceni sa aj snaha a vynalozene usilie. A ten, kto ta ma rad to vidi. Mala by si zmenit prostredie a najst svoje stastie, spokojnost. Robit veci, ktore chces a ako chces. Iba takymto sposobom sa totiz k tomuto pocitu dopracujes. Neboj, dojdes na to aj sama, casom. Neratam s tym, ze si moje slova budes pamatat. Ale ak ti aspon pomozu najst trocha iny smer pre tvoje myslienky, tak to snad stalo za to. Hlavu hore a hlavne sa nedaj... zastrasit, zahanbit. Nemyslim totiz, ze je na tebe nieco zle.:) Len mas vlastnu hlavu a myslienky.
