som zaľúbená a trvá to už pomaly dva roky, stalo sa to pred dvoma rokmi, šla som na rande s jedným chalanom, po krátkom čase som sa do neho zaľúbila, on to však so mnou nemyslel vážne, tak som sa s ním prestala stretávať, snažila som sa stále niečo robiť ,aby som nanho nemyslela, zároven som upadala do depresie, už sú tomu skoro dva roky a aj tak na neho myslím, pritom vôbec sa s ním nestýkam ani nemám žiadne jeho veci, ktoré by mi ho pripomínali a aj tak na neho nemôžem zabudnúť, je to pre mna jedno veľké utrpenie, túžim po niečom čo asi nikdy nebudem mať, niekedy už začínam rozmýšľať o čom je láska, o utrpení, o tom ako sa dostať do poriadnej depresie, rozum mi vraví nechaj to tak, nájdeš si iného muža, ale srdce stále ho mám rada, už si pripadám ako keby som nežila ani medzi ľudmi ale niekde mimo sveta, v niejakej samote, bez blízkych, nemôžem nanho zabudnúť, už mi z toho začína šibať, a začína ma už všetko štvať. stalo sa už niekomu z vás, že ste sa tak zaľúbili a nevedeli sa odľúbiť, mna to už fakt ničí, tá nešťastná láska, život mi preteká medzi prsty, som z tej lásky zničená, uťahaná, neviem si pomôcť, pred tým než som toho muža nestretla, tak som sa venovala plno záľubám, aktivitám, mala som pokoj na duši, bola som vyrovnaná, z dobre urobenej práce som sa vedela tešiť, teraz som zatrpnutá, nedokážem sa na nič sústrediť, ja sa z toho asi zbláznim, sama si neviem pomôcť, začala som už aj užívať antidepresíva, ale vôbec mi nezaberajú , zmenila som už ich niekoľko a stále nič. stále to isté, nič ma nebaví a sú to už dva roky, ako dlho takto ešte budem trpieť, ja už naozaj dalej nevládzem, rady tipu: začni sa niečomu venovať, prihlás sa do krúžku, nájdi si nového chalana, mne osobne nepomáhajú, tak čo mám robiť, prosím, dá sa mi pomôcť?
Zaľúbená
laska je uz raz taka, prichadza sama od seba, znenazdania, bez vystrahy, ci je vitana alebo nie, velakrat by sme chceli lubit cloveka, ktory sa nam paci, s ktorym sa stretavame a nic, lasky nikde a tiez sa stava, ako v Tvojom pripade, ked dana osoba o nas nejavi zaujem, nechce nas, alebo nas nemoze chciet (ak je zenaty/a, vazne chory/a a pod.), no my sa aj tak zalubime az po usi, ja som raz bola zalubena 4 roky do jedneho slobodneho muza, ktoreho som mala moznost vidat velmi zriedka a nepravidelne, nikdy som nevedela, ci ho zase uvidim o 5 mesiacov alebo o cely rok, mohla som o nom iba snivat, vzdychat, tuzit, plakat, myslim, ze vedel o mojom cite, muselo to byt na mne zjavne, musel to vidiet v mojich ociach, ked sme sa konecne videli zase po dlhom case (nie sukromne, vacsinou iba sluzobne), no nikdy tam nebola ziadna odozva z jeho strany, az som to po velmi dlhom case uz nevydrzala a napisala som mu v liste otvorene, co ku nemu citim, zial ani potom sa nic nestalo, akurat zacal byt v mojej pritomnosti velmi nervozny, bal sa so mnou ostat osamote, az po 4 rokoch, ked som konecne pochopila, ze moj nikdy nebude, nielen moj, ale ani ziadnej inej dievciny, som sa dala na cestu spat, islo to velmi pomaly, no cas je najlepsi lekar, takze nakoniec sa mi podarilo lasku zadusit, takze tieto nestastne lasky potrebuju iba cas, aby bledli az nakoniec vyhasli uplne, ako lahsie, ci skor zabudnut, na to asi nie je ziadny recept, hovori sa, ze klin sa klinom vybija, cize idealne by bolo stretnut dalsieho cloveka, ale hlavne takeho, ktory by nasu lasku aj opatoval, ak sa do neho postupne zalubime, laska je najkrajsia vec, ktora sa nam moze prihodit, ale len ked je opatovana, ak nie je, je to slzave udolie
to nie je laska....prave toto ta na nom laka, ze je tak nedostupny, ze ho nemozes mat...kebyze vtedy sa date dokopy chvilku by ste spolu pobudli a velkou pravdepodobnostou by ste uz teraz ani neboli spolu...ego cloveka sa snazi dosiahnut nemozne, to co nemozes mat..prave ta komplikacia je pre teba pritazliva, aj ked si to ani neuvedomujes...namyslas si ako ho mas rada no skus si trosku uvedomit ako o nom rozmyslas...stavim sa ze keby ste sa aj teraz dali dokopy, chvilku by si z toho bola v oblakoch a neskor by zase prisla stara znama rutina avztah by sa zrutil...
Problém "zaľúbených" osôb je v tom, že nevedia či aj druhá stana má záujem. Väčšinou to asi človek vycíti, ale aj tak si nemôže byť ničím istý....
Úplne Vás chápem, je ťažké na niekoho myslieť od rána do večera a vedieť, že s tým človekom nikdy nemôžete byť, alebo ani nechcete, aby ste niekomu neublížili...
Lebo to už tak býva, že väčšinou sa zaľúbime do "nesprávnych"....
Ale je to veľmi ťažké - dostať sa z toho...
Ja verím na osud, teda v to, že čo sa malo stať sa stalo a všetko čo nás v živote postretne má svoj význam....
Aj to, že sa do niekoho zaľúbime aj keď sa spravidla potom musíme trápiť. Taký je život...
Máte aj vy pocit, že chlapi robia v živote len problémy??? Ja si to pomaly začínam myslieť o tom mojom
toto je presne o mne len v opacnom garde , akurat, ze sa trapim zatial len pol roka :-) presne viem co prezivas...kazde rano sa budim s nou a s nou aj zaspavam , myslim na nu stale pocas dna ..stretol som po nej aj ine dievcata , velmi pekne a mali zaujem , lenze ja nedokazem lubit inu :-(
ona ma uz priatela a mna tie predstavy totalne deptaju a nic nepomaha :-((
toto je na psychoterapiu... ak sa ti už dva roky nedarí zvládnuť to samej, tak s tým potrebuješ pomôcť. Lieky tvoj problém nevyriešia, aj keď na určitý čas môžu pomocť. Treba začať riešiť tvoj problém a ten je v tebe. Nájdi si dobrého psychoterapeuta a choď do toho! držím ti palce
:(( Ach jaj, veľmi dobre Ti rozumiem...
Práve teraz v tomot čase a období prežívam niečo podobné...len to že je ďaleko odo mňa a nemám na neho iný dosah okrem...netu a naviac viem,že ten vzťah je pre mňa len ťažko dosiahnuteľný,naviac oveľa mladší čo ma síce dosť priťahuje ale čo z toho,však?
Jedno Ti však poradím,v žiadnom prípade neužívaj ATD lebo to je liek na depresiu,ale lásku nikdy nelieči! Sama vidíš že Ti to ani nepomáha..ako by aj mohlo...ak už pomoc tak skôr psychoterapeutickú...hoci tá len trošku zmierni,,bolesť,, ale celkom sa jej nezbavíš...musíš prežívať intenzívny cit a neviem teda či on vie o Tvojich citoch,ale ak už nemáš čo stratiť,potom mu to povedz...čo prežívaš a ako sa preto trápiš...niekedy osud poriadne zamieša ,,karty,, a nemôžeš vedieť čo bude...napíš potom ako si sa rozhodla,dobre?
Myslim, ze toto je prave ten druh lasky, ked sa zalubime do nasich predstav o danom cloveku, idealu, ktory ani neexistuje. Tu pomoze iba cas. Neber radsej tie antidepresiva, myslim, ze Ti skor uberu, nez pridaju na nalade.
Cim na Teba ten chlapec tak zaposobil? Pravdepodobne o tom vsetkom ani netusi.
Myslim, ze toto je prave ten druh lasky, ked sa zalubime do nasich predstav o danom cloveku, idealu, ktory ani neexistuje. Tu pomoze iba cas. Neber radsej tie antidepresiva, myslim, ze Ti skor uberu, nez pridaju na nalade.
Cim na Teba ten chlapec tak zaposobil? Pravdepodobne o tom vsetkom ani netusi.
Je to ťažké, chápem ťa, opantá ti to rozum a človek nevie ako ďalej...Taká je láska... ako je krásna tak pri nej človek trpí...
Ale keby jej nebolo prečo by sme žili...Samozrejme, že platia tie všeobecné rady - radšej zabudnúť, vyhýbať sa stretnutiu.... Ale niekto to nedokáže..
V prvom rade, by si mal podľa mňa človek položiť otázku, či chce ozaj zabudnúť???
alebo si to len nejako vsugeruváva...
Ale asi keď píšeš, že to nemyslel s tebou vážne - musela si to asi nejako zistiť, keď to tvrdíš... V tom prípade to asi nemá význam... Treba mať však jasno v tom, či to ten človek ozaj s tebou nemyslel vážne, alebo sú to len tvoje dojmy...
Ak nie potom by to nestálo za to...
