Dobrý deň
mám 18 rokov a študujem prvý rok na Vš v Brne...mala som možnosť ísť aj do Bratislavy alebo Nitry ale zo škôl kde sa mi podarilo dostať ma zlákala tá v Brne, kvôli rečiam o vyššej úrovni a prestížnejšiemu menu. Som však z východného Slovenska a po príchode na internát a po začatí školského režimu som zistila, že som veľmi silno naviazaná na rodinu,blízkych priateľov ktorí su teraz odo mňa veľmi daleko a cestovať domov si môžem z finančných aj časových dôvodov (cesta mi trvá 9-10hodín )dovoliť tak raz za mesiac čo sa mi zdá vždy nekonečná doba...nikdy som z domu nebola na dlhšiu dobu ako na 4-5dní,prepadávam depresiám, mám občas sklony rozplakať sa aj v električke a nemám silu sústrediť sa na učenie....cítim sa strašne sama aj ked mám na izbe ešte 3spolubývajúce-tie sú však o 4-5rokov staršie, každá sa stará o vlastné a o spoločnej debate či zábave ani zmienka...nedávno som navštívila kamarátku na internáte v Košiciach a atmosféra na izbe bola úžasná, priateľská a stále veselá....až som jej to trochu závidela..
veľmi pekne prosím o nejakú rozumnú radu, ktorá by mi pomohla \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"vzchopiť sa\\\\\\\\\\\\\\\"...po rodičoch som veľmi citlivý a rodinne založený človek...vždy si poriadne poplačeme ked odchádzam z domu späť do školy...nedokážem egoisticky existovať sama, na intráku mám síce 2 kamarátky s ktorými sa poznáme od malička ale otravovať ich často nemôžem... majú tiež svoje povinnosti..nechcem začať s antidepresívami lebo by som už asi skončila nadobro...rozmýšľam občas aj nad tým že toto proste nieje pre mňa aj ked je to odbor ktorý som chcela študovať..ide o to že potrebujem cítiť blízkosť domova a to sa 700km od neho nedá..aj ked s rodičmi a sestrou pravidelne telefonujem cez skype...
v čase ked píšem túto prosbu mám 6hodín od odchodu do Brna po týždni voľna doma a neviem sa ubrániť slzám..
Ako byť silnou a vydržať bez rodiny?
Ja teraz studujem doktorat v Prahe...a tiez som tu sama...viem,co myslis tou ceskou mentalitou a aj tym pocitom domova. Treba sa len zatat a vydrzat to...alebo to potom fakt nechat tak, ale na tvojom mieste by som to este skusila a vydrzala
kamošky vedia o tom, že mi býva veľmi ťažko, ale kedže niesme spolu na izbe a majú inač rozvrhnutú školu ako ja, tak ma nevídajú v tých najhorších stavoch...snažia sa ma podporiť milým slovíčkom a tak ale aj keby som neviemako chcela nedokáže ma to extra nakopnúť...
mne o BA a NR ide v tom, že akosi sa neviem zrovnať s českou atmosférou a mentalitou...aj ked sme si blízki, je to iné ako u nás..a aj ked taká NR je 7hodín cesty namiesto tých 10 čo je tiež veľa, mám pocit že na Slovensku by to bolo iné..cítila by som sa viac "doma" ..neviem,cítim to tak...
Ja som prezivala presne toto iste ako Ty. Tiez som odisla v 18-ich na intrak (sice do Nitry,takze som chodila domov kazdy vikend),ale bolo to hrozne utrpenie. Plakala som skoro stale,chodila so slnec.okuliarmi,aby to nebolo vidiet. Rano som sa zobudila a pocitala hodiny,kedy bude 20:30 a pobezim volat domov z telef.budky (vtedy este nebol skype,a cez mobil to bolo strasne drahe).
Prvy semester bol utrpenie a potom som si pomaly zvykla. A dnes? Poviem Ti,ze by som do tej Nitry bezala aj pesi,len keby sa to vratilo... Chce to cas,ver mi. A skolu urcite nenechavaj,ak Ta bavi. Raz by si to mohla lutovat. Skor sa snaz nejako zabavit,zamestnat,porob si co najviac veci,aby si mala rychlo hotove skusky a mohla si byt o to dlhsie doma atd. To zvladnes,urcite!!
Suzanita, na tom neni nič egoistické existovať sama. Je to normálna vec, ku ktorej speje každý jeden pubertiak. Buď rada, že máš skvelých rodičov, že sa máš kde vracať, máš kde čerpať "teplo domova", máš sa s kým poradiť.. proste niekto za tebou stojí. Tvoja východzia pozícia je veľmi veľmi dobrá. Rodičia do teba veľa vložili a je na čase ten vklad využiť. Je čas prestať byť dieťaťom a naučiť sa žiť ako dospelý - byť zodpovedný sám za seba, a vedieť sa o seba postarať. SÁM. Škola ťa baví, kámošky nejaké máš, s rodičmi si píšeš.. predstav si, že by si bola na študijnom pobyte v USA a nemohla by si ich vidieť rok. Ale ty ich vidíš každý mesiac. Neni to fantastické? S rodičmi si stále spojená, či už myšlienkami alebo láskou.. len ten začiatok je pre teba asi drsný. Vydrž to a teš sa, že si na dobrej škole, že môžeš študovať čo ťa zaujíma..začni si hovoriť, že to nejako zvládneš a ono to možno aj naozaj zvládneš :) Len trochu zmeň svoj postoj. Si predsa v úžasnej situácii, darí sa ti. Tak si nepokaz všetko čo máš, všetko čo si dokázala kvôli jednému nedostatku...
Vieš čo mi pripomínaš?:) Zlatučké deculo, ktoré prišlo ráno do škôlky a ono strašne trpí a plače, lebo mama odišla.. a kým mu neprídu na um iné myšlienky, má pocit, že sa svet zrútil, lebo mama tu neni. O 5 minút sa už s kamarátmi hrá a na mamu ani nepomyslí..
Neboj sa, zvládneš to, ak sa rozhodneš, že to chceš zvládnuť. Držím päste, aby si to zvládla :)
chvilu trva nez si zvyknes. skus si najst novych kamaratov medzi spoluziakmi ak sa neda so spolubyvajucimi. neradila by som hned vracat sa na sk. velmi zalezi aj medzi akymi ludmi sa pohybujes. samozrejme na nalade neprida, ked sa na izbe nemas velmi s kym porozpravat. ja som isla do prahy a zazivala to iste. masarykova univerzita som pocula ze je dobra, ak ta skola bavi, tak studuj a nevyplakavaj :)
Súhlasím s tým, že ak to nezvládneš, tak choď domov, ako ti radia, ale predtým si to určite dobre PREMYSLI.
Podľa mňa by si sa nemala nikam ponáhľať, začiatok roka máš za sebou, tak ho už dokonči. Cez veľké prázdniny sa rozhodneš, či chceš pokračovať tam alebo pokračovať na SK. Raz do mesiaca je úplne v pohode, veď keby chodíš do BA alebo NR, ako často by si chodievala domov? Možno aj tak isto. Na všetko treba čas, nikdy nevieš, kedy niekoho spoznáš a potom sa už nebudeš cítiť sama. Nájdi si na tom len pozitívne veci, napr. že sa na nich viacej tešíš, ako keby si s nimi denne. Ide o tvoju budúcnosť, nemôžeš byť navždy doma. Je to len a len na tebe, ale ja by som to hneď na začiatku nevzdávala. Bojuj! Vydržíš to, držím ti palce! :)
napisala by som ti vydrzat,ale ako pises si velmi citliva.tak sa zbal a chod domou.este to tam poriadne ani nezacalo a mozes zacat na buduci rok odznova niekde blizsie.ten rok vyuzi niejak uzitocne,nema zmysel sa trapit a prepadnut depresiam.ja nie som clovek ktory uteka z boja ale kazdy sme iny.ver mi ten stres a depresie za to nestoja.vzdy mozes zacat od zaciatku.tak vela sil....
