Mať sex= strach...

tiez si myslim ze 4 mesiace nie su vela. neviem preco si vzdy ludia vytycia casovy horizont, kt. musia stoj co stoj stihnut. pokial mas pri sebe normalneho cloveka, nemas sa coho bat, pokial mas v neho doveru, je to tak ako to ma byt. nespokojnost s telom - naozaj si myslis ze nateseny chlapec sa bude sustredit na tvoje nedostatky? navyse, vela zien co povazuje na sebe ako nedostatok povazuje partner za jej prednost - kazdemu sa paci nieco ine. netreba sa zbytocne strachovat, treba to nechat plynut a vychutnavat si kazdy okamzik - 19tka - krasny to vek.

RomanaDr.> styri mesiace nie su vela. ani 19 rokov. nemas sa kam ponahlat. ak sa na to necitis, tak to nerob. urcite nie len kvoli tomu ze on by uz chcel. ak budes niekoho naozaj lubit a tuzit po nom, mozno bude nervozita ale urcite nie strach tak velky, ze by ti branil to urobit..
no aby som povedala nieco aj na jeho obranu... on to riesil a kolegom, ty to riesis s nami.. sice tu je to viac menej anonymne.. ale kedze aj ja som sa parkrat ocitla na mieste 'kolegu' s ktorym niekto riesi podobne veci, mozem povedat ze ak dotycny nie je blbec, je to to iste ako riesit to na fore..

Romana,
zamysli sa nad slovami, ktore Ti adresovala Bella, povedala to velmi spravne, vo vsetkom s nou suhlsim

RomanaDr,

že oberáš priateľa o niečo na čo má nárok a čo mu patrí? Si jeho manželkou alebo ste aspoň zasnúbení? Ak nie, aký má potom nárok? Len preto, že to tak iní chápu alebo že sa to očakáva? Ako dobre ho poznáš, že sa s ním už chceš milovať? Myslíš si, že je to ten pravý a počítaš s ním ako so svojím životným partnerom? A on, myslíš si, že Ťa tak miluje, že budeš poslednou ženou v jeho živote?

Osobne si myslím, že štyri mesiace je veľmi krátka doba na to, aby si toho druhého spoznala a vôbec sa zaoberala takými vážnymi otázkami. A rovnako je to krátka doba na to, aby mal muž úplne jasno v tom, čo cíti. Nechaj to dozrieť, a to chce čas. Čo ak sa mýliš a on nie je ten pravý? A čo ak mu ide len o to jedno? Nebudeš potom ľutovať, že si prišla tak jednoducho o panenstvo?

To čo prežívaš je zaľúbenie, ktoré či človek chce alebo nie po istom čase vyprchá. Ak však mladí stavali na dobrom základe, nastúpi po ňom zrelá láska. Ak nie, nastanú problémy a vzťah sa rozpadne.

Nechaj si milovanie do štádia zrelej lásky, teraz je to naozaj predčasné riešiť. Ak povedal, že počká, tak ho nechaj, nech Ti to dokáže. Ak mu ide naozaj o Teba, počká aj rok - dva, počká aj do svadby. Máš svoju cenu, ukáž, že si vážiš samu seba a neponúkaš sa tak jednoducho. To, že to riešil s kolegom nie je dobré znamenie, ale možno sa mýlim. Si neskúsená a zamilovaná, preto buď radšej opatrná.

Teraz sa zamerajte na vzájomné spoznávanie pováh, duší, názorov, záľub - v duchovnej oblasti je toho veľa na objavovanie; intímne spoznávanie odlož na neurčito a netráp sa tým. Som presvedčená, že ak budeš svojho vyvoleného naozaj dobre poznať (a to chce čas) a budeš si istá, že s ním chceš prežiť zvyšok svojho života (a on pravdaže s Tebou), problém o ktorom píšeš nebude až takým problémom.

A čo sa týka Tvojej postavy - ak žena cíti, že ju muž naozaj miluje, vie, že ju miluje takú aká je i s jej telom, ktoré sama nemusí pokladať za dokonalé, nehanbí sa pred ním za seba. Naopak, istota, že na nej miluje dušu i telo jej dáva sebaistotu a radosť zo seba samej.

Ahoj romana,
myslim ze chapem tvoj problem.Kedysi som to prezivala tiez,moj prvy sex bol s priatelom v 19tich rokoch a to az po polroku chodenia.Vydrzal,nikdy nenaliehal,no vedela som ze to raz pride.A prislo velmi spontanne,vtedy ked som to najmenej cakala.No najskor som sa tiez hanbila,ale casom sa to uuuplne zmenilo.A to ze riesi veci s kolegom je tiez normalne,chlapi klebetia viac ako zeny :)