Rada by som vas poprosila o radu, ako si prestat pripustat veci. Vzdy som bola citliva a v poslednej dobe sa to este zhorsilo. Cokolvek mi niekto povie alebo urobi, strasne sa tym zaoberam. Aj par hodin po tom, ako mi trebars kolegyna odvrkla alebo ma sefka nahnevala, uvazujem nad tym, alebo sa zlostim alebo placem. Uvedomujem si, ze sa jedna o uplne hluposti, nad ktorymi 99 percent ludi mavne rukou, ale ja to nedokazem. Nedokazem sa odosobnit, trapim sa nad vecami, ktore ani nemaju zmysel. Nedokazem vypnut, pracujem preto neustale v strese. Niekedy si pripadam ako fackovaci panak pre moje okolie a mam pocit, ze na mne nikomu nezalezi, ze vsetci su proti mne. Ako sa tejto "uchylky" zbavit? Zavidim ludom, ktori su flegmatici, tych sa nic nedotkne, aj ja by som chcela taká byt.
Prilis si vsetko pripustam
sme na tom tak viaceri, netrap sa, zmier sa s tym :) ono, moze sa stat, ze vekom a skusenostami zacnes brat veci " lahsie ". ale moze sa stat, ze to bude takto navzdy. som rovnaka ako ty, tiez nedokazem nad " blbostami " len tak mavnut rukou. neriesim to, aj tak sa to vyriesit neda :) taka proste som. bodka.:) jedine, co mozes spravit, je vyhybat sa do max. moznej miery konfrontaciam. su ludia, ktorím hadky pridavaju zivotnu silu, tak ich naschval vyvolavaju. ty si uplny opak, nechod do toho, ak to nie je nevyhnutne nutne. a najdi si nieco, co robis rada, alebo co mas rada... zakazdym sa k tomu obrat, ked sa ti stane nieco zle. ja mam plysoveho trpaslika, ten to aspon nevykotkodaka dalej :) a ono to viacmenej funguje :) prip. este pomaha zvieratko.. zive.:) dvojnohy " somar " na gauci sa nepocita :)) nic v zlom, vtip.
nenechaj si, prosim ta, nahovorit, ze si zrela na psychiatriu a podobne kecy. kazdy zije ako najlepsie vie. a nic na tebe nie je zle. tak to tak ber :)
