Čaute. Môj problém spočíva v rodičoch. Máme super vzťah, ale oni ma skrátka nenechajú dýchať... Môj tatko robí týždňovky, doma je len cez víkend. Mama dlhý a krátky týždeň. S priateľom môžme byť spolu len cez víkendy a chcem sa preto naplno venovať len jemu. Celé roky som sa prispôsobovala tatkovi, že keď bol cez víkend doma a mama pracovala, tak som zostala s ním, alebo došiel vtedy priatel k nám, aby proste nebol sám doma. Chápete.. po týždni dojde za rodinou a doma nikto.. Ale mňa už to nebaví. Nie vždy sa to tak dá naplánovať a poslednou dobou sa stáva, že keď je doma sám, ja som preč, u priatela. Celý víkend mi vypisuje a vyvoláva, lebo sa doma nudí a potom keď prídem v nedelu, tak je ešte aj urazený a nebaví sa so mnou, lebo som ho nechala doma samého. Ludia, ja už nevládzem, oni proste nedokážu pochopiť, že mám aj svoj život. Najradšej by som sa kvôli tomuto odsťahovala, ale nemáme na to s priatelom financie momentálne.. Celý týždeň som doma. Len do prace a domov, víkend si chcem ako-tak užiť a vždy mi to vyčítaju. Že kam zas lezem atď.. Doma len počúvam, že nič nerobím. Poupratujem celý barák a chcem mať pokoj, aj ja chcem mať víkend ! Ibaže môj tatko je hyperaktívny a v kuse len niečo opravuje a rieši... A keď mu nepomáham, už je zle ! Večne ma zobudia aj ráno o siedmej - samozrejme nechtiac.. Moje víkendy sú proste: nevyspím sa, neoddýchnem si, v kuse sa im musim v niečom podriaďovať a urobiť veci vtedy, ked sa mi zrovna nechce, alebo sa zas niekto na mňa urazí. Nebodaj keď som u priatela a chcem mať pokoj a nezdvíham telefon, tak to je koniec... V kuse sa im musim hlásiť kde som, s kým som, kedy dojdem. Furt telefonat, furt sms.. Ja im neberiem, že sa o mňa boja, ale pre krista nemam 17 a mam už rozum... Nevládzem...
Rodičia ma ničia
No veď toto, že im to človek skrátka nevysvetlí a fakt jediné východisko je odsťahovať sa...No uvidíme. Ďakujem.
A zabudla som jednu vec, aj ked som sa snazila nasim vysvetit ze chcem aj pre seba cas ..nikdy to nezabralo..hadzanie hrachu na stenu....v tomto musis byt razna..oni ta stale beru ako dieta a aj budu...je to tak....
Presne toto iste som mala doma aj ja...ale musela som to dako zvladnut. Zacala som chodit na vysku a snazila som sa byt v skole co najldhsie..aby si zvykli na to ze nebyvam doma aspon cez den...skolu som mala blizko domu,lebo na skolu v inom meste som nemala financie a ani nasi.... konecne som dokoncila balakara a toto leto mi podarilo najst brigadu mimo mesta a kedze ubytko nebolo drahe tak som ostavala tam...pomaly som nasich nechavala nech si na mna nezvykaju ze som doma...ked leto skoncilo a mna nezobrali na magisterske studium tak som rozmyslala co dalej, doma som rozhodne ostat nechcela..priatel s ktorym som uz 7 rokov , si nasiel pracu na druhom konci slovenska a ja som sa chytila prilezitosti....isla so si hladat pracu, tam kde aj on...nasla som si a nasli sme si aj prijemny podnajom...doma som si pobalila svoje veci a odisla som ....nikoho so sa nepytala...konecne mam volno, klud a pokoj, robim si co chcem.. sice skoro nic neusetrim, ale to neriesim....sem tam idem domov,ale vobec ma to tam netaha, iba ked fakt potrebujem nieoc vybavit, doktora a tak...lenze to mam uz 23 rokov, musela som to vsetko zniest...drzim palce
najlepsie je odstahovat sa...neviem si predstavit ze by ma nasi komandovali,...nasim pomaham,hlavne upratovanim...a neprispievam,lebo mama nezoberie....takze aspon urobim nakup za 100 eur,.......MUSIS IM JEDNOZNACNE POVEDAT ZE UZ NIE SI MALA,ZE MAS UZ AJ SVOJ ZIVOT,KED SI TO NEVSIMLI A ZE MAS AJ PRIATELA,KTOREMU SA CHCES VENOVAT.AK TO NEPOCHOPIA ODSTAHUJ SA...NE.ZARABAS ZAS AZ TAK MALO ABY STE SI S PRIATELOM NEMOHLI DOVOLIT AJ PODNAJOM.
nevladzem, tvoja poziadavka mat vikend je plne opravnena. Pracujes, v dome pomahas. Robis tu nevdacnu nenapadnu opakujucu sa pracu, ktoru je lahke oznacit "nic nerobis". Vidno, az ked ju neurobis. Zeny vedia, o com hovorim.
Jasne rodicom povedz, ze napr. v sobotu do 13.h. pomahas v dome, potom NIE. Ze potrebujes vikend aj pre seba.
Povedz im, ze si hladas pracu v zahranici, aj priatel. Nechaj si domov poslat aj nejake ponuky z agentur. ved to neznamena, ze tu pracu hned aj beries. :-)
No, plat mám nejakých 550 a davam im 100. Toľko si stanovila mama, nemám problém, akceptujem.
Mama robí krátky a dlhý týždeň, takže je doma aj cez týžden niektoré dni a ona si uprace sama, keďže ja chodím z práce až večer. Ja upratujem cez víkend a keďže v našej rodine iného chlapa ako tatka neni, musím robiť niekedy aj chlapskú robotu a pomôcť mu. A v tom ma štve napr aj to, že si spravím na víkend plán a mama mi vo štvrtok večer zavelí, nech sa nikam nechystám, lebo budem celú sobotu nosiť drevo... Keby to povedala aspoň v pondelok, tak držím hubu..
Je to proste neunosné. Už som skúšala s nimi nejakú komunikáciu, ale s nimi sa nedá. Oni vedia povedať len: nič nerobíš a furt niekam lietaš, čo nie je absolútne pravda, ale vysvetlite im...
No, asi nepomôže nič iné, len sa odsťahovať... Skúsim pozrieť nejakú robotu v zahraničí a pôjdeme si s priatelom radšej po svojich, iné východisko nevidím... Ďakujem za vaše názory a rady
jedna zena
najprv nieco dokazat, som zvedavy ako by si nieco dokazovala ak by si bola neustale obmedzovana v zivote ;)
A k 100eur... zalezi na tom kolko relne spotrebujes..
Ak mas plat pod 500 eur, tak je 100 eur naozaj dost.
Ale zalezi aj od toho ci im pomahas v domacnosti, to je tiez ista pomoc, porovnatelna k financnej..
A ak sa nestravuje clovek casto doma, tak to je myslim ze dost :)
ale neustale kontrolovanie, moze byt niekedy az za hranice unostnosti.. i ked rodic berie svoje deti ako "deti" az do konca zivota a predpokladam ze to ich citove nadviazanie na deti je extremne silne.. tak mozno by pomohlo im nejak dohovorit? ze nech kusok spomalia, vysvetlit im veci ako sa maju, napr ako si sem popisala.. najst nejaku "spolocnu rec" nejaky kompromis na oboch stranach :) i ked skor tu by mohli spravit kompromis asi uz len oni :) ..
Este som zabudla, k tomu odstahuj sa. Ja viem, ze to nie je lahke. Hypoteka. Ako vacsina slusnych ludi, ktori si musia sami zabezpecit vlastne byvanie.
Neodpustim si: Alebo sa zarad medzi neslusnych, chod do politiky, alebo podplacaj hajz..v a byt ti mozno pridelia. Financne sa to oplati.
Nevladzem, asi ti nikto nic lepsie neporadi, nez tu x-krat odznelo: odstahuj sa.
Plne ta chapem, ze snaha tvojich rodicov, aby si bola co najviac doma, ta obmedzuje. Nuz, aj rodicia su rozni.
To, ze vyzaduju rodicia prispevok na chod domacnosti od potomka, ktory ma svoj prijem, povazujem za normalne. Ale v tomto nevidis problem ani ty.
Ze pomahas v domacnosti, aj to je ok. Opak by bol spatny. Hovor s rodicmi. Jasne si stanovte, ze upraces (umyvanie dlazky, vysavanie,..) napr.1x v tyzdni, stanov si - vo vlastnom zaujme- napr. v sobotu + ake prace budes robit denne, obden, mesacne. Jasne otcovi povedz, ze ho lubis, ale byt mu k ruke cely vikend nemozes (a nebudes). Ak to dodrzis, bez vycitiek na vikend vypadni z domu.
Ide mi len o to, ako to spraviť, aby mi nechali súkromie aspon cez víkend a ked som preč, nech ma nebombarduju. Nechápem, načo tu furt niekto rieši to auto a kolko im davam na bývanie ! Veď ja sa predsa nesťažujem na to, v akých podmienkach žijem a pod... Nevládzem z rodičov a momentálne už aj z vás ! Čest vínimkám, ktoré celu vec pochopili...
