Ahojte vsetci :( Mam taky "mensi" problem..Vnutorne som velmi rozpoltena:( Citim sa ako keby som stala na jednom mieste ked sa tak velmi chcem pohnut dopredu nejako ci uz v danej veci, alebo sa od nej oslobodit :/
Vec sa ma tak...pred istym casom som bola zahladena do jedneho cloveka. Ako iste viete..proste clovek ked si je isty sebou ma neuveritelne moznosti a nema limity ktoreho drzia...ja som si sebou ista nebola..bola som dost ustrachana ako to dopadne, ci budeme spolu ci nie..a mozno aj to zapricinilo ze napokon z veci nic nebolo. Proste po stadiu spoznavania sa to dostalo do stratena..a teraz chvilu s odstupom casu viem, ze som ina, citim tu zmenu, presla som si tym..A viem, ze v minulosti som tu situaciu mohla zvladnut ovela lepsie a ovela lepsie to mohlo aj cele dopadnut...keby som len bola vtedy taka, aka som dnes..bez zbytocnych komplexov atd..A teraz ma to velmi stve, ked to viem..viem ze je asi lepsie niektore veci nechat tak, ved ako sa hovori, cas vylieci vsetky rany ale hovori sa aj ze je dobry kozmetik ale zly doktor..Vnutorne mam neviem preco velku chut sa k tomu vratit..a dokazat ze na dotycneho mam? Vyznie to velmi ale velmi velmi hlupo..S dotycnym sa nadalej stretavam obcasne z dovodu ze pracuje v mojej blizkosti..Co mam robit...mam to skusit odznova..alebo mam ist dalej a zabudnut? Neda sa to len tak..neviem mozno je to len moja tuzba po pocite zadostucinenia..Tuzba si nieco dokazat. Neviem...neviem...Prosim nemajte hlupe pripomienky kazdy clovek je iny, kazdy je nejaky..ocenim kazdy triezvy nazor..vdaka