Zomrela mi dcérka, cítim sa osamelá

Niekedy je mozno lepsie vediet,ze tvoje dieta uz netrpi...lebo nieje nic horsie, ako ked sa pozeras na dieta ktore zomiera pomaly, vvydis ho denne v bolestiach, kazdy den viac a viac pochudnute, ziadna liecba nezabera, ta bezradnost je strasna, ked mas dieta...a nemozes mu pomoct:(. Ja viem,ze je to tazke a druhym sa lahko radi, no ked mas este dve deti, zacni im venovat svoj cas, aby si neskor zas neplakala, ked uz bude neskoro, oni ta urcite velmi potrebuju, teda ak su este male, lebo neviem kolko maju rokov. Ak su mate, venuj im kazdu volnu chvilku, lebo nikto nevie ako dlho bude zit aj ja sa bojim smrti, ale iba preto, ze som matkou a neviem co by bolo s mojimi detmi, keby som zomrela a ...dalej ani nebudem pisat, aby som neprivolala do rodiny dalsie nestastie.

Prepac ze tak neskoro pisem,ale nebola som doma.Zaregistrovala som sa na azete.takze mail- lenTicho@azet.sk tam ma najdes :)

Milá Ambrózia,je mi veľmi ľúto čo sa stalo,ale máte 2 krásne detičky,ktoré Vás tiež potrebujú.Musíte sa vzchopiť a dať do poriadku.Viem je to ťažké,ale stále máte pre koho žiť.NEVZDÁVAJTE TO!!!Antidepresíva Vás len oblbujú.Treba použivať produkty na prírodnej báze,tie nemajú vedľajší účinok.
Poradím:wellnessst@gmail.com

Ahoj ešte raz by som písateľku len Ticho poprosila, ak by chcela, aby mi napísala mail, bola by som rada.

Odkaz pre písateľku len Ticho, ďakujem,že si napísala,veľmi mi je Lúto,že na všetko si zostala sama a ak by si chcela,mohla by si mi napísať mail.Bola by som rada.

ahojte.neviem ci vam moj prispevok pomoze,ale... mam 19 rokov.ked som bola mala,umrel mi otec.a pred 2r. mamina. Ostala som sama s dvoma bratmi.jeden ma 25 a druhy 18.kedze som jedine dievca doma,ostavaju na mne ,,bezne" domace prace a pod.nemam sa komu vyrozpravat,vyplakat...lebo naozaj je toho na mna vela.v tu noc,ked mamina umierala som mala take strasne myslienky :( ... a bohuzial az vtedy som si uvedomila,co naozaj znamena slovo mama.Je to naozaj vzacne slovo s este vzacnejsim vyznamom.je to kratky cas,ale zvladame to doma.aj ked ani nespocitam tie preplakane vecere.viem,ze dieta je radost kazdeho rodica a rodic je vsetko pre svoje dieta.da sa s tym zit,aj ked tazko,viem ze bude este vela tych chvil ked si zas poplacem ...ale,musim sa pozerat vpred...nic ine mi neostava.ahojte

Rozumiem ti pekne si to napísal/a až mám slzy v očiach,ale je to tak,začal sa pre ňu nový život v podobe šťastia a radosti tam hore..
Ambrozia tebe prajem všetko dobré v živote, nech máš každý deň krajší a krajší,život tu na zemi je neuveriteľne krátky a život skutočný začne až tam hore v nebíčku,preto sa treba správať v živote tak aby sme sa dostali práve do toho pocitu šťastia,určite si potom toho budete mať s dcérkou veľa povedať,prajem ti aj ja pekný deň a už len a len pekné chvíle v živote

ambrozia: je mi to velmi, velmi luto. neviem ti povedat, ako sa s tym vyrovnat, co s tym robit, hlavne, ked sama takuto naozaj velmi smutnu skusenost nemam. myslim si vsak, ze takto mas aspon v nebicku zastupenie v podobe malickeho anjelicka, ktory strazi kazdy vas krok.. aj bracekov a sestriciek. na zemi mame my, ludske bytosti, moznosti obmedzene.. anjelickom vsak patri cely vesmir. a ked padaju hviezdy, mozeme ich vidiet. vtedy sa anjelickovia hraju...

je stale s tebou.

ambrozia, tu na tomto fore som citala prispevok jednej navstevnicky pod nickom Mariana.M. napisala na temu Zomrela mi mamina, najdi si to tam. aj ona tam pisala, ze jej zomrela dcerka, aj ako sa s tym vyrovnala, skus si to precitat.mozno to bude pre teba dobry tip. drzim ti palce, je to urcite tazke.

Mozno by ti aspon trocha pomohla zmena antidepresiva. Povedz psychiatrovi, ako asa citis.
Taka obrovska bolest sa neda odflaknut. Musis si prezit, celou bytostou odtrpiet tu bolest. A aj tak nikdy nezmizne uplne. Je mi to luto. Mas ludi, ktori ta potrebuju. Zivot pre nich a lieky ti pomozu prve roky, potom si zvyknes. Bolest zasunies do hlbky bytosti a navonok budes zit ako ostatni. Zelam ti vela sil.