Ahojte,kto niečo také prežil, nemohli by ste mi poradiť ako ďalej?Minulý rok mi zomrela dcérka a od tej doby,napriek tomu,že mám manžela a 2 deti, stále sa cítim osamelá.Užívam aj antidepresíva,ale nepomáhajú.Cez net som si chcela nájsť kamarátku na mailovanie,ale dlho nevydržím s nikým písať.Teda všetko sa mi zdá zbytočné, aj to kamarátstvo.Poradí mi niekto?
Zomrela mi dcérka, cítim sa osamelá
viem,ze najhorsie v zivote je pochovat vlastne dieta,nezazila som to no stalo sa to v nasej rodine a viem sa do toho vzit.Neviem co ti poradit,no JANAB to napisal-a pekne.
skutocny zivot zaciina az tam hore ..
Tiez prajem vela sil
Je to veľká bolesť pochovať si dieťa. Neviem ani čo na to povedať, ale aj mojej sestre sa to stalo, takže poznám to trošku z rodiny. Ja viem, že je to ťažké, ale máš dve deti a manžela, tak by si sa asi mala nejako primknúť k nim, ved oni tiež smútia , nie? Stále mi prichádza na um Vendula Svobodová, je to pekná a silná žena a plače za dcérkou dodnes a má tú silu sa venovať aj charite a chodiť do nemocnice za chorými deťmi..Myslím si, že treba si to obdobie presmútiť ,nejako so smútkom držať krok a trošku na to striehnúť, aby sa ti nestalo, že prestaneš mať záujem o rodinu a o seba..dieťaťko je v nebi a má sa fajn a ak za niekým veľmi smútime, tak sa hovorí, že sa jeho duša neodpúta od zeme ..takže pomôž svojmu dieťaťku, aby vzlietlo, aby ho nič pri zemi nedržalo..a poplač si koľko chceš a chod do lesa a krič, to musíš dať von zo seba a potom možno príde zmierenie..bude to trvať roky, kým sa zmieriš..veľa pevných síl v tomto úsilí ti prajem...drž sa a myslí na dieťaťko...určite sa má fajn..