Už nejaký čas, nie veľmi dlhú dobu sa zamýšľam nad touto otázkou, resp. vetou, ktorá tvorí nadpis..Myslím, že je to vcelku pozitívna zmena na to, akým obdobím som prechádzala posledné mesiace..Mám 17 rokov a ako som sa zmienila, bola som veľmi zakríknutá osobnosť čo sa týka sebaistotu, sebaúcty, sebalásky. Nemala som štipku sebavedomia pokiaľ sa jednalo o dosiahnutí niečoho v osobnom živote. (Tu som sa cítila ako vyvrheľ sveta, neznášala som svoj odraz v zrkadle, neznášala som sa. Čo sa týkalo kontaktu s opačním pohlavím, bola som absolútne nesmelá a negatívna, to sa samozrejme prejavilo na tom ako som pôsobila na ľudí - vtedy som si to však neuvedomovala). Začínalo sa to prenášať už i do študíjnych úspechov a športu.(Hrám volejbal. Mala som pocit, že nie som dosť dobrá na to, aby som si zastala svoje miesto v družstve, hrozila som sa tréningov a zápasov, ako mi to opäť nepôjde a podobne.)
Pred asi dvoma mesiacmi nastal zlom. Zlom je predsalen silné slovo kedže to samozrejme nenastalo z minúty na minúty, trvalo to tie dva tri mesiace. Zrazu som si začala uvedomovať, koľko toho má človek vo svojích rukách. Ako veľmi záleží od človeka, čo dosiahne ale aj ako ho budú vnímať ľudia. Je jasné, že nemôžem ľuďom nanútiť, aby si o mne mysleli presne to čo chcem ja, pretože ako hovorí istý cítát, ktorý budem parafrázovať, ľudia nás nikdy nevnímaju tak, ako si myslíme. Môžem však zmeniť svoje správanie, postoj k životu a k sebe samej a to zapôsobí aj na ostatných.
Dôležití sú aj ľudia..nebudem lipnúť na každom, hoc aj povrchnom falošnom priateľstve, pretože praví priatelia sú na nezaplatenie.
Nehovorím, že som teraz perfektne vyrovnaná, spokojná a šťastná so sebou. Ale viem, v čom to je, viem čo mám robiť a viem, kde robím chybu. O tom napokon vypovedá aj celý tento príspevok. Vždy, keď budem pociťovať úzkosť, strach a neistotu, znovu si toto prečítam, čo som napísala , aby som si pripomenula silu slov a vlastného uvedomenia.
Týmto príspevkom by som aj rada pozdravila všetky baby v mojom veku, ktoré sa cítia rovnako zle ako som sa aj ja cítila, ktoré si neveria a nedôverujú. Život a vy samé, ste jediné, čo naozaj vlastníte. Tak si to vážte a vytlčte z toho maximum :)
