Ahojte. Veľa ľudí sem píše svoje problémy. Chcela by som poradiť aj ja. Pred časom som mala najlepšiu kamaratku. Bola to moja ako sa povie \\\"spriaznená\\\" duša rozumeli sme si vo všetkom chodili sme spolu von hovorila som jej svoje najtajnešie myšlienky a ona mne samozrejme tiež. Ale poslednou dobou sa zmenila. Ja nepijem a nefajčím ako dnešná mládež. Ona to tiež nerobila ale asi som ju začala nudiť´začala sa bavit s ludmi čo toto robia a dost sa zmenila boli sme stale kamošky ale už nie take no a naše kamaradstvo sa zakončilo tým že mi zatajila pre mna dôležitu vec. Páčil sa nám samozrejme taký isty chalan. Predtým sme sa dohodli že keby \\\"nedajbože\\\" sa sním jedna znas zoznamila alebo mu napisala na internete a tak že si o tom povieme. Slubili sme si to. Ale ona si snim pisala dost draždive komentare už par tyždnou a ja som sa to nahodou dozvedela. Nahnevalo mi že mi klamala do oči tak sme sa prestali bavit. Už je to pár mesiacov prešlo už leto a my sme spolu neprehovorili a ja si myslím že to inak nebude už ju nechcem ani vidiet. Tento rok som nastupila na strednu školu. A moj problem je že odkedy sa s tou kamaratkou nebavím som uzavretejšia viac do seba. Nemám moc kamarátov a poslednou dobou ma to trápy. Nemám si skym vyst von, nemam sa komu zveriť so svojim smutkom. Jedina priatelka ktoru mam moc rada je odomna vzdialena 600 KM a vidim sa snou len raz po pripade dva krat do roka inak si len piseme a volame cez webku. Ale bez kamaratov sa žit nedá. Ja som už toto mesto odsudila asi tu fakt neisu normalny ludia v mojom veku ktorych nezaujima len chlast, trava a šukanie... A tiež nemam žiadne zaluby, stale trčim doma pri pc alebo sa učim. Čo mám robiť? Ako si najst zaluby ktore by ma bavili a kamaratov? Bojím sa ludi oslovovat neviem o čom sa snimi rozpravať. Neviem už ako ďalej...
Stratila som najlepšiu kamaratku a teraz som bez priatelov
Ahoj, mám problém, asi pred pol rokom sa mi stalo zranenie po ktorom som bola veľmi dlho v nemocnici a ešte nejaký ten dlhší čas doma. Mala som najlepšiu kamarátku, poznali sme sa od škôlky a vždy sme boli nerozlučná dvojka... Aj keď sme sa hádali nikdy sme sa nevydržali nebavit viac ako 3 dni... chýbali sme si.. No ako som bola v tej nemocnici chodila má navštevovať aj s jednou babou ešte bavili sme sa s ňou ale nikdy sme ju moc nemali v láske( hrala to na dve strany vždy) bola to zároveň aj naša spolužiačka... ja som si myslela že je všetko v poriadku.. tešila sa so mnou keď som spravila čo by len malinky pokrok... potom má chodila navštevovať aj domov furt sme sa dokázali rozprávať o všetkom... no potom som si začala všímať že až príliš času trávi s tou našou spolužiačkou a my sme si začali menej písať... bolo mi to čudne pretože nikdy sa s ňou až tak nebavila... ale nechala som to tak... prišla som do školy po pol roku a prišla ľadová sprcha... moja najlepšia kamoska si má prestala všímať... mala som pocit ako keby sa so mnou baví na silu, aby po takom dlhom čase som nebola v škole sama... ale stále som dúfala že to prejde možno len s ňou niečo riešila.. no ubehol týždeň a my sme si definitívne prestali písať... a v škole keď nemusí tak sa ani neozýva... mrzí má to pretože keď vidím všetky tie veci a “zvyky” ktoré sme robili my dve a ona ich robí s ňou tak je mi to ľúto.. snažím sa to nedávať na javo.. pretože každý mi povie to iste “vykasli sa na ňu, je to krava” ale mala som teda aj mám ju stále rada... Dokonca Stredne školy sme si dali rovnaké aby sme spolu nestratili kontakt... a teraz má len mrzí že sa budem na to musieť pozerať ešte aj na strednej... A áno snažila som sa jej naznačiť/vysvetlit že má to mrzí že sa už nebavíme a ani nevšímame ale dostala som odpoved takú že ona je taka ku každému no pritom som ju na druhý deň videla sa s ňou smiať... ešte mna obvinila ta baba prečo sa bavím s jej ex-priateľom že jej to vadí a nechce aby sme sa stretávali... prišlo mi vtedy veľmi nevoľno pretože on bol fakt jediný niečo ako najlepšie kamoš. Nehovorím že nemám kamarátov ale nie takých ktorým sa môžem úplne zdôveriť... síce sme sa neprestali baviť (s jej ex-priateľom) ale odvtedy mám v sebe blok a mám problém niekomu niečo povedať... Nikdy som nebola uzavretá, všetko čo som mala na srdci som povedala či to už bolo niečo čo má tešilo alebo trápilo alebo bolo to že ktorí chalan sa mi páči a neriešila som to, bola som veľmi otvorená a komunikatívna, no od kedy sa toto deje mám problém s niekym novým nadviazať reč, niekomu niečo povedať a som viac ticha, menej chodím von a keď už som von tak fakt krátko... potrebujem sa z toho dostať. Nehovorím že mám depresie len nejaký vnútorný smútok keď ju vidím alebo rozmýšľam nad tou vecou
To je celkom bezny pubertalny problem a hlavna pricina rozpadu väcsiny kamaratstiev medzi dievcatami, ze sa dvom babam zapaci ten isty chlapec. A tu musia obe respektovat rozhodnutie tohto chlapca, ze ktoru z nich si vybral. Lebo tie dve baby len prejavili svoju naklonnost k nemu a on zase prejavil svoju naklonnost. Ale iba jednej z nich. Tak jedna ma stastie a druha smolu. Treba sa nad to povzniest a nerobit z toho taku tragediu, lebo aj horsie veci sa stavaju. Ked sa s nou chces bavit a stretavat, tak sa bav a stretavaj a ked nie, tak nie. Lebo to je uz tvoja vec. Mozno, ze sa ten chlapec pacil tisic dalsim dievcatam, ktore jej teraz zavidia, ze je s nim prave ona. Presne ako ty. Prestan na nu mysliet a na toho chalana tiez, pokial si sa teda rozhodla, ze sa s nou uz nebudes bavit. Vyhod si ich z hlavy oboch a venuj sa niecomu zmysluplnemu, comu len chces. Budu aj ine kamosky a bude aj frajer, z toho nemusis mat ziadne obavy. Urcite osud priveje aj tebe niekoho do cesty. Ked ti bola sudena laska, ona si ta najde a ked ti bolo sudene kamaratstvo, ono si ta najde. Takato vec si ta asi najde v case, kedy to budes najmenej cakat, kedy to uz vobec nebudes cakat, kedy budes cakat len same podrazy a sklamania od ludi a ohovaracky a intrigy a zrazu akoby mavnutim carovneho prutika budes mat okolo seba samych uzasnych a super ludi a pomaly zacnes zo samoty vyliezat a aj z nej vylezies a mozno, ze prave vtedy bude v samote zalezena ona. Bez kamosiek a po rozchode s chlapcom. Lebo zase nie su dnesne partnerske vztahy z dlhodobeho hladiska nic moc. A tie teenagerske uz vobec nie. Never tomu, ze ti dvaja spolu zostarnu. Väcsiu pravdepodobnost daj tomu, ze asi nie. Hlavne sa netrap pre hluposti a pre veci, ktore nedokazes zmenit.
Ahojte chcem sa spýtať nieje tu nejaké dievča od 12-13 rokov s ktorou by som sa mohla kamarátiť? Okolie NR
Ahojte mám 15 tiež som mala 3 úžasné kamarátky, veľmi dobre sme si rozumeli. Prišiel koniec deviatky, opekačka po ktoréj ma kamarátka zhodila a všetkým rozkecala že som bola na mol opitá pretože len závidela že somnou sa tam rozprával každý a s ňou nik (s týmto sa mi priznala) samozrejme aj tie ostatné kamrátky sa na mňa vykašľali. Áno mám aj iných kamarátov ale s tými si nerozumiem až tak ako s nimi a je mi to strašne ľúto. Sú prázdniny ja len dúfam že na strednej to už bude lepšie. Poučila som sa že nikdy nemám veriť takým ľuďom ktorý majú takú rodinu ,ktorá len kecy o druhých roznáša ;)
Ahoj , prežívam niečo podobné ...síce mám len 13 a som asi mladšia keď už si na strednej , ale v škole je to podobné . Baba s ktorou som bola dosť dobrá kamoška , ale potom si našla inú začala sa s nou baviť o chalanoch . Nie že by mňa nezaujímali ,) chalani ale žiadny ma zo školy neuchvátil . O ničom inom sa skoro nebavia už len o chalanoch . Tiež ked som sa pokúsila jej napísať že som z toho smutná tak to zhadzovala na mňa , že ja sa s nou už nerozprávam atd. Nechala som to tak a uzavrela sa proste . Smutné na tom je že aj s babou s ktorou sa baví teraz sme vychádzali a celkom aj stále dobre vychádzame
Nuž, zostáva len nebáť sa. :) A hlavne nedusiť v sebe nenávisť, nech ti ktokoľvek akokoľvek ublížil, treba mu odpustiť, keď už nie preto, že by si to zaslúžil alebo ťa žiadal o odpustenie tak aspoň preto, aby si ty mala vo vnútri svoj pokoj, ver mi, stojí to za to. :) A okrem toho ako sa hovorí, Božie mlyny melú pomaly ale isto. Nastúpila si na strednú školu čo je skvelý začiatok toho nájsť si nových priateľov :) nesmieš sa báť osloviť niekoho kto ti je sympatický a s kým by si sa chcela kamošiť... či je to baba, chalan to je jedno... :) A záľuby? Musí predsa byť niečo čo ťa baví, neboj sa prihásiť na nejaký krúžok, ak ťa baví hudba začni hrať na nejaký nástroj, ak kreslenie prihlás sa trebárs na výtvarnú, alebo ak si na športy tak šport :) ... A ono aj to učenie je fajn, kiežby som sa ja k tomu vedela viac prinútiť :D
Držím ti palce a keby niečo, pokojne napíš :)
Mala som jednu priateľku ktora bola fakt best ale zoznamili zme sa cez internet,ale aj pres to som ju mala moc rada vedela poteši pomôcť atď. ale stala sa vec že sa mi rozbyl mobyl a už som si z ňov nemohla písať.Ona si zatiaľ našla novu kamaratku a mňa nahradila.Citila som že naše Kamractvo je ukradnute.Neviem čo mam robyť keď ona bola taka že taku kamaratku stratiť by bola veľka škoda :"( Keby som mala možnosť vratiť čas urobym to.Strašne to boli keď ti odyde blizky človek.A prepačte že tam mam chiby :"(
10 rokov sme sa poznali a pre jej problemy v zivote sa vsetko rozpadlo ako domcek z kariet, mam pocit ze nase naj priatelstvo bolo len o mne a nie o nas, bola som oddanna a verny pes...blizki ma upozornovali, ze to nie je naj kamoska, no ja som si to nepripustila, vzdy som jej ochotne pomahala, vo vsetkom, a teraz je koniec, najviac co ma trapi je ako sa s tym zmierit! Mam pocit akoby som sa rozisla s partnerom po 10 rokoch a citim strasnu uzkost v hrudi. Boli sme spolu kazdy den, ak nie tak sme spolu volali, obidve mame male deti a mrzi ma to aj kvoli nim, lebo sa lubili
Ahojte ja som ties mala naj.kamaratku bola mi ako druha sestra vsetko sme robili spolu vsade sme chodili spolu ale ona ma frajera a jej frajer to zakazal aby sme sa stretavali tak si mala vibrat ci ja alebo on ona si vibrala jeho a na mna sa visrala teras sa citim sama nemam naladu :( nic ma nebavi ani skole nevnimam ucitelov len s nou som bola stasna a teras som osamela :( :(
Samota, to je dar,
to ostatné je len skúškou
tvojej odolnosti
