Hanbim sa sama pred sebou

Pred par rokmi som sa blaznivo zalubila do jedneho kolegu, bol kamaratsky, mily, prijemny, ale velmi si chranil sukromie - nikdy o nom nerozpraval. A kedze do prace dochadzal z ineho mesta, nevedela som, ci ma vztah alebo nie. Podvedome som tusila, ze som prenho len priemerna kamaratka, ale nejako som si to nechcela pripustit. A tak som dostala blaznivy napad - v den, ked som odchadzala na ine pracovisko, povedala som mu, co citim a usla som. Asi som dufala, ze za mnou pobezi, ze sa nieco stane, ale nestalo sa nic. Preslo par rokov, uz sme sa nikdy nestretli, pocula som, ze sa vlani ozenil. Este stale ma prenasleduje spomienka na to, ako som sa vtedy strapnila - neviem sa jej zbavit a strasne sa hanbim sama pred sebou. Co mam urobit, aby som sa cez to konecne preniesla?