Pred par rokmi som sa blaznivo zalubila do jedneho kolegu, bol kamaratsky, mily, prijemny, ale velmi si chranil sukromie - nikdy o nom nerozpraval. A kedze do prace dochadzal z ineho mesta, nevedela som, ci ma vztah alebo nie. Podvedome som tusila, ze som prenho len priemerna kamaratka, ale nejako som si to nechcela pripustit. A tak som dostala blaznivy napad - v den, ked som odchadzala na ine pracovisko, povedala som mu, co citim a usla som. Asi som dufala, ze za mnou pobezi, ze sa nieco stane, ale nestalo sa nic. Preslo par rokov, uz sme sa nikdy nestretli, pocula som, ze sa vlani ozenil. Este stale ma prenasleduje spomienka na to, ako som sa vtedy strapnila - neviem sa jej zbavit a strasne sa hanbim sama pred sebou. Co mam urobit, aby som sa cez to konecne preniesla?
Hanbim sa sama pred sebou
Zabudni na to.Nikto nie je dokonaly- vsetci robime chyby.Niekto si ich prizna-niekto nie.Ale urcite si neurobila chybu za ktoru by si sa mala hanbit.
Príde vek, ked sa nad tou spomienkou len pousmeješ, že aká si bola naivnučká..neboj, príde aj ten pravý, ktorý si tvoju lásku určite zaslúži..
netrap sa, pust to z mysle, nic zle si predsa neurobila, iba si bola uprimna a otvorena a ze si hned nato utiekla ako mala, aj to sa stava, nebola si ani prva ani posledna, ja som tiez kadeco vyviedla a tiez velakrat som reagovala nespravne, zbabelo a preto sa este svet nezrutil
a netrap sa ani nad tym, ako to asi vnimal on, ci si klesla v jeho ociach alebo nie, nakoniec vobec to nemusel zobrat ako nieco nevhodne, len momentalne mozno bol zadany a Ty si prave odisla z dohladu, teraz nemyslim, ze si utiekla od neho, ale odisla si zo spolocneho pracoviska
netrap sa pre to co sa stalo pred par rokmi, je to uz mrtva minulost, zbytocne Ta to obera o energiu a nepridava na sebavedomi, uz na tom aj tak nic nezmenis, vlani sa ozenil, je jedna krasna a poucna rada, ak veci mozes zmenit, hladaj vhodne riesenia, ale ak sa na veci uz neda nic zmenit, nechaj to tak, nezaoberaj sa tym
skus na to nemysliet,on si mozno na to uz ani nespomenie,nebolo to prenho zaujimave,tak sa netrap
skus sa vzit do jeho koze, niekto ta zastavi, povie ti ze ta miluje a zdrhne - ty by si ako reagovala? asi tak isto. skus predvidat, vzivat sa do pocitov inych...
mala si sa s nim spriatelit, flirtovat s nim, pozvat ho niekam a ak by sa nechytal, nechat to tak.
Moj problem je asi prave v tom, ze som zjavne citovo nezrela, mam sice 28, ale vo vztahu k muzom som ako trinastka, preto som asi stale sama... Jednoducho mam pocit, ze neviem, ako to medzi muzmi a zenami chodi.
nebola si na vztah s nim pripravena. preto to ani nemohlo vyjst. to ze to nevyslo, nie je ziadna tragedia. ked budes pripravena na vztah, dokazes regulovat svoje city, spravanie a prejavy. a neujdeš ako školáčka :) už si veľká, zabudni na to.
to nebolo poníženie, len neopatovanie citov,obzri sa po inom.
povedz si,ze si to aspon skusila a nemusis lutovat,ze si nespravila nic a zivila v sebe pochybnost ci by z toho predsa nieco nebolo keby si mu povedala co k nemu citis...
Ved to mi asi vadi najviac, ten pocit ponizenia od cloveka, ktoreho som milovala. Jednoducho sa cez to neviem preniest.
