pohádala som sa s mojou najlepšou priateľkou, pre úplnu banalitu, ospravedlnila som sa jej a ona mi začalana oči vyhadzovať každú somarinu, že som strašne netolerantná, že vždy musí byť podľa mňa alebo nijak, že sa mi musí vždy každý prispôsobovať... lenže som nevedela, že to tak berie a všetky čo sme robili som brala ako zvyk, lebo sa poznáme už roky, a nie ako tak, že som to zaviedla ja a tak to má byť. ako som mala vedieť, že jej niečo vadí, keď mi nič nepovedala? po prvý krát v živote sme sa pohádali a neviem ako to teraz bude, lebo spolu aj pracujeme, zobrala som si voľno na týždeň, ale potom čo? Uvedomila som si, že možno aj má pravdu, väčšinou aj vzťahy ukončujem ja, lebo mi začne niečo hrozne vadiť a neviem to zmeniť,možno nechcem? Môj najdlhší vzťah bol vzťah milenecký. Bola som v ňom milenka,ale milovala som ho, aj on mňa, ale potom si ON potreboval dať niečo doporiadku a uvedomil si, že je to zlé a že nechce podvádzať svoju priateľku. Bol odomňa o 19 rokov starší. Ja som od neho ani nečakala, žeby pre mňa opustil svoju priateľku, ale tak mi to proste vyhovovalo a vôbec mi nevadilo, že má priateľku. Dokonca som mu radila, čo jej má kúpiť a pod. Stretávali sme sa tajne, raz za čas, vkuse sme si smskovali a pod. a ja som ani nemala výčitky svedomia... Och... Ale bolo to preto, lebo aj ja potrebujem byť milovaná a stále sa zaľúbim do toho nesprávneho a keby nie toho "môjho milenca", tak asi ani nezažijem pocit opätovanej lásky... Chcem sa zmeniť, ale neviem kde začať...
som zlý človek, nechcem, ale neviem ako...
praveže ešte nikto mi to nikdy nepovedal a fakt som brala, že je všetko ok. Samozrejme, že sú veci, ktoré mi tiež na nej vadia, ale ja s tým dokážem žiť a nepovažujem to za niečo, čo by malo byť predmetom hádok alebo čo by mi vadilo až tak, žeby som jej to mala vyhadzovať na oči. Akceptujem to a beriem to tak, ako to je, lebo ju mám rada... Niekedy uvažujem nad tým, žeby som mala odísť niekam do zahraničia, kde by som sa trochu "vybúrila" a oslobodila od všetkého, lebo v podstate od skončenia strednej školy pracujem, ale svoju prácu mám rada a baví ma, takže to by asi nebolo najmúdrejšie riešenie...
treba načuvať ludom, vsimat si aj neverbalne prejavy, ich pocity, lebo su ludia ktori su submisivnejsi, nechcu sa hadat a nevedia dat hned najavo nazor. ak uvidis ze jej nieco vadi,spytaj sa jej co. a povedz jej ze nech ti to vzdy povie, ze nevies citat myslienky. a tiez pytat sa kazdeho ze ci mu nieco nevadi...toto by si mal kazdy strazit sam, mal by vediet prejavit nazor, nenasilne, nie az ked je pred vybuchnutim, samozrejme nie pri kazdom sa to dá. a s takymi ludmi , s ktorymi sa neda vyjst, aj napriek naznakom, sa ludia casom rozidu.
su ludia, ktori su prirodzene vodcami a ludia ich nasleduju. vodci su na tuto rolu zvyknuti - zrejme budes ten typ. kazdy ma pravo otvorit usta a vyjadrit, ak sa mu nieco nepaci :) ak ta priatelka roky nasleduje lebo ona sama je skor submisivna, to nie je tvoja chyba. ale ak sa ti tento problem pravidelne opakuje, zamysli sa, ci neignorujes varovne signaly.
Nikkushka, tak sa spýtaj tých ľudí - čo si o mne naozaj myslíte? A porozmýšľaj nad ich odpoveďami. Keď niečo navrhneš, spýtaj sa ostatných, čo chcú robiť oni. To, že ti kámoška nepovedala, čo jej vadí, to je skutočne jej chyba. Ale teraz to už vieš. A ono je skutočne trochu rozdiel medzi tým ako vnímaš svoje správanie TY SAMA a ako ho vnímajú ľudia okolo teba. Takže skús nájsť tú správnu hranicu - aby si bola sama sebou a tvoje správanie bolo príjemné aj kámoškám. A z času na čas nezaškodí sa ich zase spýtať - ako ma vnímate teraz?
neviem kde mám začať... ja neviem čo vadí ľudom na mne, ked mi to nikto nepovie... a to si teraz mám akože dávať pozor, že čo pri kom hovoriť? aby som ich náhodou neurazila alebo nepovedala niečo, čo sa im nebude páčiť? pred každým inak? či ako?
Ale vies ako.... Lenze nechces. Keby si chcela, tak aj robis.
