Pamatám si na ten den akoby to bolo včera . Dvadsiaty apríl 2008 ,bola nedela a ja som zase raz znudene sadla za svoj pc... A potom si mi napísal . Zo začiatku sme si písali viac- menej občas ale postupne to bolo čoraz intenzívnejšie a ja som mala pocit že píšem s niekým , kto mi dokonale rozumie. Takto sme to tahali tyzdne, ba až mesiace . No a potom sme sa stretli .... Bolo to na Vianoce toho roku no ja so dodnes pamatám aká som bola šialene nervozna. Dohodli sme si miesto a potom som ta zbadala... Strašne sa mi rozbúchalo srdce ale už sa cúvnuť nedalo . Vonku bola treskúca zima, ale my sme sa vybrali na prechádzku večerným mestom . Tolko som ti vtedy rozprávala ,až som sa sama sebe čudovala.... neskoro večer si ma odviezol domov a potom si mi napísal sms že „Toto bol moj najkrajší večer za posledné dlhé mesiace“ ... Bola som šťasná.. Tak veľmi šťastná.. Aj dodones si pamatám čo si mal oblečené , cítim vonu ktorú si vtedy mal ... A potom si odišiel . Býval si tak veľmi daleko .. Vtedy som si neuvedomovala čo tá dialka znamená . Cítila som len to , čo dovtedy ešte nikdy.. Bolo to prekrásne . Prerástlo to do niečoho noveho, pobozkal si ma... Stretávali sme sa. Vedeli sme prekecať hodiny a dalsie hodiny... No niekde v kutiku srdca som vedela že toto sa raz skončí , že kvoli tej dialke .... Nebudeme spolu, mal si odísť do zahraničia...Kam si aj odišiel .. A tak sa to medzi nami skončilo ... Osmeho oktobra minulého roku sme sa stretli naposledy..... Naposledy som sa s tebou rozprávala, naposledy si ma odviezol domov... A ked som ta videla ako autom odchádzaš bolo mi hrozne. Lebo som vedela že je koniec, že som ťa stratila a ty už nikdy viac neprídeš.. Nikdy...... No tak veľmi som dúfala že predsa hej...potom si sa odmlčal a ja som nechápala čo sa deje, ved si mi vravel že zostávame kamoši. A tak som ti napísala... Ked si mi odpísal že ty už máš dievča.. Bol to strašny pocit. Obrovského smútku ..... V ten večer som nedokázala zaspať a na druhý den ma čakal pohreb ... Bol to asi najtažší den aký si pamatám .. Tvárila som sa silne , zaželala som ti veľa štastia, no nebol večer kedy by som kvoli tomu nerozmýšlala v posteli ... Trvalo to takmer rok ... Potom prisiel 20 jul a ja som ho spoznala.. Človeka s ktorým dnes som . Lubim ho ale.... Niekedy mi tak veľmi veľmi chýbaš....... Tak by som to vrátila, tak strašne by som ta chcela vidiet počuť!!!! A na miesto toho ťa už nikdy neuvidím .... je to take hrozne ťažké . Bol si ten najlepší človek akého som spoznala,moja spriaznená duša............. Dúfam,že si šťastný a možno raz bude ten den, ked na teba nebudem myslieť... Aj ked pochybujem že taký bude.... Zostalo mi z teba niečo čo nikto nevymaže a TY máš navždy špeciálne miesto v mojom srdci ......... A tak to zostane, už navždy............
Zrejme to takto mal byť...Neviem, či ta ešte zaujímam.. Sme obaja dospelí ľudia a každý kráčame svojou vlastnou cestou. Aj ked už bez seba... Ďakujem za všetko !
Navždy máš špeciálne miesto v mojom srdci
Pre vsetkych negativnych :
toto co sem pisete vsetko to negativne i hovori len jedno ze ani jeden z vas nevie co to znamena osudova laska,este ste to nezazili,aj ked si myslite ze ano,pretoze ste uz lubili alebo milovali,ale tu pravu lasku taku sialenu a krasnu ste este nemali.viem o com hovorim,len raz za zivot sa clovek zamiluje tak ze to je az chore,a ked to nevyjde,tak nezabudne nikdy,a vzdy v spomienkach sa bude vraciat,a bude to boliet a strasne!aj ked bude uz rozbehnuty dalsi vztah!ano je to smutne,ale dotycna alebo dotycny zato nemoze,ze navzdy bude milovat niekoho ineho...a vy to vobec nechapete!lebo prava laska je iba raz za zivot!!!IBA RAZ!!!
Pre nepoznasMA :
Velmi dobre ta chapem a rozumiem ti,a vobec si to nevycitaj.Nemozes zato.Stalo sa ti co sa nestava kazdemu,proste to bola tvoja polovica,a kazdy ju mame,len nie kazdy ju stretne.Ja som mala to stastie ze som ju nasla tiez,preto ti tak rozumiem,a som s nim stale,a ked nam to aj nevyjde,pretoze to sa stava v zivote,uz nikdy nikto nenahradi jeho miesto v mojom srdci!NIKTO!ano smutne,ale je to tak!som s nim stale,ale uz teraz viem ze je to tak...aj ked mi kazdy povie ze este sa zamilujem v zivote a viac krat,mozno ano,mozno zalubim,ale nezamilujem sa tak blaznivo uz nikdy!A uz nikdy nebudem tak milovat...vela ludi to nechape,a myslia si ze to hovorim,lebo som stale s tym clovekom,ale bolo vela veci medzi nami,sme spolu 2 roky a 5 mesiacov,ale medzitym vela rozchodov a udobrovaciek,viem o com hovoris chapem ta!proste on je pre mna vsetkym a tak to aj vzdy bude!!!a tak ako mam slabost ja pre neho tak ma aj on pre mna!
viac ludi, muzov aj zien Ta kritizuje, nechape, ale to je v poriadku, vsetci sme rozdielni, rozne intenzivne lubime, rozne sa vysporiadavame so sklamanim, niekto je viac citovo zalozeny, niekto zase viac rozumovo, prakticky, niekto z nich este ani nezazil takuto hlboku lasku, takze v tychto duskusiach ani necakajme jednotny nazor, kolko ludi, tolko nazorov
ja Ti ale velmi dobre rozumiem a necudujem sa, ze spomienka na neho Ta este boli, hoci uz si s inym muzom, nie je to nic nezvycajne, lasky sa mozu aj prekryvat, isto si nie jedina, ktorej sa to stalo, najma ak bol Tvojou prvou takouto velkou laskou, a napokon ved od Vasho posledneho stretnutia uplynul iba rok, co je podla mna prilis malo na to, aby si sa kompletne zo sklamania vyliecila, verim, ze spomienku na neho si navzdy uchovas, ale Ti prajem, aby myslienka na neho a na to, ze osud Vas rozdelil bolela stale menej a menej, aby si postupne mohla tak velmi lubit aj terajsieho priatela, alebo dalsieho, ak sa ukaze, ze tento este nie je tym pravym pre Teba
Kazdy ma stare lasky, ale veta:..."tak by som to vrátila... Fakt lutujem tvojho priatela,kt. ta lubi a Ty tuzis vratit cas a byt s inym.
tuzime po tom co nemozeme mat.a tieto tuzby zivia nase spomienky.vela z nas ma takto niekoho zamknuteho vo svojom srdiecku ale niekedy je lepsie ho nechat odist a radovat sa z pritomnosti a vazit si a tesit sa z toho co mame:-)
neviem co sa tu tak pohorsujete, mala priatela, rozisli sa , s tymto novym je par mesiacov, po nom pridu mozno zas dalsi a dalsi..a kazdy zanecha nejaku stopu, tento prvy zanechal pozitivnu a preco by tam nemala byt tá nostalgia.
neviem z tohto "pribehu" mam zvlastny pocit,ja sa myslim,ze spomienky su krasna vec...je pekne zaspominat si na cloveka,ktoreho sme lubili,s ktorym nam bolo fajn...ale na druhej strane je to minulost..a prilis sa upinat na spomienky..na cloveka s ktorym sme sice prezili krasne chvile neni celkom v poriadku...podla mna treba zit pre pritomnost,pre to co je teraz a co bude v buducnosti...netreba sa zbytocne umarat v tom co bolo,co by mohlo byt...iba ta to bude boliet a navyse mozes ublizit aj sucasnemu priatelovi...
"Tiez oktober" presne súhlasim s Tvojim príspevkom ... A tiež mi pomáha myšlienka že Takto to malo byt .
Svojho súčasneho partnera naozaj lubim , len proste ono.. Naozaj spomienky nevymaže nik .
Ako sa hovorí .. Nedá sa len tak zabudnutt na niekoho kto pre teba raz niečo znamenal .
kedysi som si na tomto fore pisala s .....ktory tvrdil ze zeny do vsetkeho miesaju city ano ano mal si pravdu - zeny citia muzi myslia mne nevadi nazor druhych ale to ze mi ho chcu vnutit no i napriek tomu som pochopila ze mal pravdu
zivot nie je to co chceme ale to co mame
nepoznašMA
pekne napisane ale ........
pekny pribeh ...prezila som to iste ...tak isto sme sa zoznamili cez net ...pisali si , neskor sa stretli na kave , tiez obrovska dialka ...nieco nadherne , ten clovek ostane navzdy v mojom srdci , nas vztah hned od zaciatku nemal priestor v tomto svete , ale ja nikdy nezabudnem , hoci zijem s inym partnerom ...niekedy stretneme ako keby druhu cast nasej polovice a spominame cely zivot...bolo to nadherne a asi to tak malo byt spomienky nam nikto nezoberie .....
nepoznasMA: prilis dlhe a prilis vela nedokoncenych viet s 3 bodkami na konci. Nedocital som to.
