Navždy máš špeciálne miesto v mojom srdci

Pamatám si na ten den akoby to bolo včera . Dvadsiaty apríl 2008 ,bola nedela a ja som zase raz znudene sadla za svoj pc... A potom si mi napísal . Zo začiatku sme si písali viac- menej občas ale postupne to bolo čoraz intenzívnejšie a ja som mala pocit že píšem s niekým , kto mi dokonale rozumie. Takto sme to tahali tyzdne, ba až mesiace . No a potom sme sa stretli .... Bolo to na Vianoce toho roku no ja so dodnes pamatám aká som bola šialene nervozna. Dohodli sme si miesto a potom som ta zbadala... Strašne sa mi rozbúchalo srdce ale už sa cúvnuť nedalo . Vonku bola treskúca zima, ale my sme sa vybrali na prechádzku večerným mestom . Tolko som ti vtedy rozprávala ,až som sa sama sebe čudovala.... neskoro večer si ma odviezol domov a potom si mi napísal sms že „Toto bol moj najkrajší večer za posledné dlhé mesiace“ ... Bola som šťasná.. Tak veľmi šťastná.. Aj dodones si pamatám čo si mal oblečené , cítim vonu ktorú si vtedy mal ... A potom si odišiel . Býval si tak veľmi daleko .. Vtedy som si neuvedomovala čo tá dialka znamená . Cítila som len to , čo dovtedy ešte nikdy.. Bolo to prekrásne . Prerástlo to do niečoho noveho, pobozkal si ma... Stretávali sme sa. Vedeli sme prekecať hodiny a dalsie hodiny... No niekde v kutiku srdca som vedela že toto sa raz skončí , že kvoli tej dialke .... Nebudeme spolu, mal si odísť do zahraničia...Kam si aj odišiel .. A tak sa to medzi nami skončilo ... Osmeho oktobra minulého roku sme sa stretli naposledy..... Naposledy som sa s tebou rozprávala, naposledy si ma odviezol domov... A ked som ta videla ako autom odchádzaš bolo mi hrozne. Lebo som vedela že je koniec, že som ťa stratila a ty už nikdy viac neprídeš.. Nikdy...... No tak veľmi som dúfala že predsa hej...potom si sa odmlčal a ja som nechápala čo sa deje, ved si mi vravel že zostávame kamoši. A tak som ti napísala... Ked si mi odpísal že ty už máš dievča.. Bol to strašny pocit. Obrovského smútku ..... V ten večer som nedokázala zaspať a na druhý den ma čakal pohreb ... Bol to asi najtažší den aký si pamatám .. Tvárila som sa silne , zaželala som ti veľa štastia, no nebol večer kedy by som kvoli tomu nerozmýšlala v posteli ... Trvalo to takmer rok ... Potom prisiel 20 jul a ja som ho spoznala.. Človeka s ktorým dnes som . Lubim ho ale.... Niekedy mi tak veľmi veľmi chýbaš....... Tak by som to vrátila, tak strašne by som ta chcela vidiet počuť!!!! A na miesto toho ťa už nikdy neuvidím .... je to take hrozne ťažké . Bol si ten najlepší človek akého som spoznala,moja spriaznená duša............. Dúfam,že si šťastný a možno raz bude ten den, ked na teba nebudem myslieť... Aj ked pochybujem že taký bude.... Zostalo mi z teba niečo čo nikto nevymaže a TY máš navždy špeciálne miesto v mojom srdci ......... A tak to zostane, už navždy............
Zrejme to takto mal byť...Neviem, či ta ešte zaujímam.. Sme obaja dospelí ľudia a každý kráčame svojou vlastnou cestou. Aj ked už bez seba... Ďakujem za všetko !