Ahojte. V prvom rade by som chcela napísať že nie som žiaden fake ani nič podobné, a to čo sem napíšem myslím smrtelne vážne. Prosím nepíšte mi sem to aká som hlúpa a pod. :( dakujem. Takže, mám 15 rokov, priatela ktoreho velmi lubim a tiez zdrave myslenie a zachovanu neposkrvnenost na ktorej zbavenie sa v poslednom case ani len nepomyslím. Vždy som bola a aj som človek ktorý hrozne preháňa a vždy si niečo vsugerujem do hlavy hoci mi ani nič nie je. A rovnako to je aj teraz. Pred vyse mesiacom sme sa s priatelom normálne bozkávali. Nič sme nerobili a boli sme obaja oblecení. Tak som ho urobila rukou :( Prvý a posledný krát. Chcel to už dávnejšie a vždy som s avyhovárala no nakoniec som si povedala že nejde o sex a neurobím nič zlé, chcem tým povedať že tým nikomu neublížim ani nič. Tak som to urobila. Potom mi však meškala menstruacia asi 9 dní. Celých týchto 9 dní bolo pre mna najväčším utrpením na svete. Už som pomyslela na všetko a tiež na doslova nemožné. Či mi tie spermie neprešli cez oblečenie (a to som mala rifle) alebo či som si tam dolu vten vecer nezaviedla pri sprchovani spermie nejak rukou. Na ruke som však žiadne spermie ani nemala ani nic :( Neskôr som to už nevydržala a povedala som to mamke. Bola som vtedy ako bez duše a stále v depresii :( Pochopila ma a dúfam že mi stále verí že som, čo sa sexu týka, zdržanlivá nakolko som sa toho vždy smrtelne bála a jednoducho by som to ešte nedokázala urobiť kedze sa na to sama necítim. Na 10 den meškania som dostala menštruáciu. Bola úplne normálna ako vždy. Iba ma trošku viac bolelo brucho. Bola som neskutočne šťastná a doslova mi spadol kamen zo srdca. Po menštruácii ma však aj nadalej začali napádať tieto myšlienky hoci som odvtedy s priatelom nič nerobila a drzala a drzím si ho od tela. Myšlienky boli dokonca tak silné, že som sa nevedla sústrediť v škole a po škole som si utekala kúpiť tehotenský test. Obidva testy mi samozrejme vyšli negatívne. Plakala som od štastia no rovnako aj z myslienky ze by som mohla byt tehotná. Upokojilo ma to asi na jeden den. Nasledujúci den boli myšlienky opäť späť a silnejšie. Tak som povedala mamke aby somnou šla na gynekologiu a vymyslela som si bolesti brucha atd. aby ma vyšetrili a odhalili moje (ne)tehotenstvo. V krvi ani na ultrazvuku mi nič nenašli. No stále na to myslím :( Stále si tak pripadám. Ja viem, som šialená ale jednoducho sa bojím. Už som premýšlala nad smrtou a bohvie čím ešte :( mám tu však vela ludí ktorích milujem a viem že by sa ich dotklo kebyže odídem z tohto sveta :( ale nevládzem. Nedokážem jesť, velmi som schudla, zaspávam ťažko a chce sa mi plakať ked vidím nejakú mamičku s bábätkom. :( Myslíte si že naozaj potrebujem návštevu psychologa? Takto to už dalej nejde...nevládzem. Bojím sa že tie spermie sú všade. Vždy skontrolujem miesto kam si sadnem, nosím vložku aj ked nemám menstruáciu. Jednoducho sa sialene bojím :( Svojho priatela milujem no neverím mu a odvtedy ho už nechcem ani len vidiet a preto si stále hladám výhovorky aby sme spolu nešli von... Prosím poradte :( Nechcem aby sa mi sex do dospelosti zhnusil :( dakujem
Sialeny strach zo spermii, tehotenstva a sexu
bež k psychologovi, a to myslím úplne vážne, veď ty si paranoidná..
to , že si primlada a nezrelá na tieto veci ešte to tu nemusím hadam ani spomínať ....ale ide o to že mas kompulzívnu poruchu a mala by si navštívit nejakého odborníka .. musím s tym niečo robiť lebo sa ti to bude len zhorsovat ... a myxslím si že si tá ista čo vtedy písala o tom ako sa bozkávala s priatelom v aute ...uplne sedia tie príbehy ... ak si ta ista tak nevypisuj furt na fore ....a radsej rieš tento problém normalne s doktorom ... a poviem ti ktutu pravdu .. pri tvojom psychickom probléme ťa aj tak neupokojí , aj ked ti 1000 ludí napíše že nemožes byť isto tehotná , lebo zas rano prídu myšlienky ale čo ak .... nie je to žiadna hanba zájsť za psychologom, psychijatrom .....takéto myšlienky nie su normalne ...
moja...
tak to sú naozaj ťažké obsesie:( ale aj keď ti rozumiem a chápem to čo prežívaš...
...najlepšie bude ak neodkladne navštíviš psychlóga! neboj sa...on už bude vedieť čo s tebou..chce to liečbu pretože toto ti môže zničiť život...
aj ked sa určite nájdu takí čo ti budú vyčítať kadečo...nenechaj sa tým ,,nalomiť,, ty za to predsa nemôžeš..a nenesieš na tom vinu,chod pekne za psychológom alebo popros mamku nech ťa vezme...a potom napíš čo ti povedal a tak dalej...držím ti palčeky!:)
ahojte baby pocujte mam 17 rokov pred dvoma mesiacmi som bola s jednym chalanom ale viem ze mi ho nedal do vnutra to viem naisto ale sme sa len obtieraly a ja sa teras strasne bojim ze som tehotna ale ked premyslam nadtym nemam byt ako uz mi to vela bab povedalo ale ked ja neviem nieco mi tecie s bradaviek menzes mavam pravidelne ale zle mi neni ani nic takeho len ze mi z bradaviek nieco tecie a sem tam ma polievaju hlavne ked mam kramy uz som si urobila aj tehotensky test az dva ktore ukazaly ze niesom ale neviem ci mam tomu verit lebo boly tie najlacnejsie a strasn esa bojim ze som vtom aj ked viem ze on sa nespravil takze nijaka spermia nebola ale viem ze som sa spravila ja aj ked nechapem ako lebo sme to ozaj spolu nerobily :( :( poradte mi prosim
Denisa3 nie je to celkom tak. My dvaja sa poznáme už od plienok a je aj mojim najlepším kamarátom. Ked som mu to povedala tak mi samozrejme, ako kazdý, vyvsetlil ze takto otehotniet nemôžem..... všetko :/ :(
Mam 29 rokov a v tvojom veku som na priatela ani len nepomyslela. Si ešte mlada na taketo "hratky". Uživaj si radšej mladosť s kamaratkami (nie po baroch), byciklovanie, priroda, venuj sa škole...
Ale doba sa meni a kvôli frajerine k okoliu sa budu všetci spolu vlačiť už asi od 10 rokov života. A bude sa tu písať ako to 10 ročna spravila svojmu frajerovi rukou. A potom vyplakavaju že su tehotne. Pritom by stačilo najsť si priatela napr v 18-19 rokoch.
No tak toto je nepríjemný problém naozaj,viem ako sa cítiš s atkou zvláštnou ,,obsesiou,,a inak by ma aj zaujímalo či o tom vie aj Tvoj priateľ??? Veď možno by bolo dobré to s ním prebrať aby vedel čo sa s Tebou deje no a možno by Ťa aj doprevádzal k tomu psychológovi.To je jedno či psychológ alebo lekár pretože oni vzájomne spolupracujú a podľa okolností si ľudí posielajú..skús sa o tom pozhovárať aj s priateľom,záleží však aj na tom či je už dostatočne rozumovo vyspelý aby Ťa pochopil.No treba to riešiť lebo toto samo od seba asi neprejde,moja zlatá.Odvahu teda!:)
ak niekoho miluješ,ako možeš myslieť na smrť-to neviem pochopiť.
Anjelik, dobre Ti tu radia,Tvoj strach urcite nie je normalny, cim skor navstiv psychologa alebo psychiatra, kym to neprerastie do niecoho horsieho.
Dakujem :( Som asi naozaj psycho. Ale ked, ja sa už normalne bojim použit verejnu toaletu alebo hocico :( naozaj sa bojím. Asi sa s priatelom rozídem. Mozno este nie som na nic pripravena :(
