Je to síce na dlhšie ale skúsim to... som 12 rokov vydatá, máme dve deti a neviem ako ďalej. Stále mám pocit, že manžel mi niečo skrýva, alebo že myslí pri milovaní na niekoho iného,podozrievam každú čo sa mihne okolo nás...že s ním niečo má. Doma je milý k deťom, venuje sa im, ale sú dni ked príde neskoro a potom má problém mi to vysvetliť. Cítim že si niekedy odpovede vymýšľa. Zatiaľ som sa neznížila k tomu aby som ho sledovala, snáď ma k tomu zúfalstvo nedovedie. Ked sa ho na to spýtam priamo, tak mi povie nech nebudem hysterka a nenamýšľam si, na druhej strane mi nikdy nepovie "ľúbim ťa" a ani na verejnosti mi neprejavuje náklonnosť, maximálne tak sa držíme za ruku. On je síce taký odkedy sa poznáme, aj ked pred svadbou to bolo iné, vtedy to nebol u ňho problém. Vadí mi to, že sa mi nevenuje tak ako predtým. po sex. stránke je to ok...nemôžem mu nič vyčítať, je to dokonca oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým, len ...ja neviem chýba mi taká tá láska a náklonnosť z jeho strany. A ešte k tomu, ak stretneme nejakú inú známu tak sa k nej správa úplne inak ako ku mne a rozpráva sa s nou o ovšeličom a ja mám pocit že toľko a takto sa so mnou nikdy nerozprával...a potom sa doma pohádame a ja mu vyčítam, že niekoho má... som normálna????
Som normálna?
isabella, dík trošičku si ma ukludnila, ale ono je to tak, že ja stále musím niečo riešiť, respekt. mám potrebu sa rozprávať, rozoberať...aj ked nie je čo ale snažím sa furt komunikovať aj o hovadinách, len aby nebolo ticho, a on taký nie je! jemu stačia 2 vety za deň adresované mne...tak to kde sme??? aj o tom je teoria ktorá vychádza z muža, že on je založený racionálne...a ženy skôr emotívne a od pradávna cítia potrebu..nie klebetiť..lebo to je o inom, ale rozoberať veci aj stokrát... dokola, kdežto mužov to rozčuľuje...niekedy do nepríčetna...tak čo s tým??????????
vezmi si to z tvojej strany, ak by ste mali firemnu akciu na ktorej sa musis zucastnit. ja tieto akcie tiez poznam, tiez mam vtedy nervy dost napate. ale aj keby ta tam podvadzal, ty to jednoducho nezistis, nemas ako. a je na tebe ci sa mu rozhodnes verit. nemozes mu to vycitat lebo nemas co. len sa zbytocne hadate. a hadave zenske chlapi vyslovene neznasaju, potom si hladaju nahradu lebo tie doma zacnu neznasat. vies ked niekto chorobne ziarli tak je jedno co mu povies, ci ho presviedcas, ci nie, on ti aj tak neveri, a cim viac sa snazis, tym je to horsie lebo ma zas pocit ze ked ho tak predsviedcas tak urcite klames.
ked najdes realny dokaz, ze niekoho ma, vtedy mu mozes zacat nieco vycitat.
martin72, ja by som ti chcela len napisat, ze moj manzel pracuje v zahranici, no je to cele o dovere, keby som mu nedoverovala, tak som zrejme rovnako paranoidna a mozno to nie je len paranoja...
mala som taky kratky vztah, vsetko mi nasvecovalo tomu, ze to akosi nie je ok, chybala mi laska atd atd, mala som pocit, ze ma urcite podvadza (ten sa mi neskor aj potvrdil) a bola som priserne podozrievava a keby sa ma on spytal, ze ci suhlasim s tym aby siel robit do zahranicia, asi by som tiez hystericila, bo v danom case som z neho mala psychiku uplne v riti a samozrejme to aj nevydrzalo, aj ked neviem ci je namieste porovnavat moj niekolkomesacny otrasny zazitok s manzelstvom, ktore trva 12 rokov... jedno je ale jasne, moj manzel mi nedava ziaden priestor na pochybnosti napriek tomu, ze pracuje mimo republiky a aj preto som asi taka kludna, takze to bude skor o vztahu medzi dvoma ludmi a nie o tom, ze zena hysterici az moc, mozno to nie je ok mat az taky pristup, ale uistit zenu by mal v prvom rade jej manzel, nie? a on by mal mat zaujem o to aby ona bola v pohode co sa ich vztahu tyka...
a inak k teme, zu_liana, nemyslim, ze si nejak nenormalna, no vas vztah sa vyvinul akosi zlym smerom, no na to aby ste boli znova obaja v klude treba snahu z oboch stran, takze jedina rada moze byt, aby ste na tom pracovali spolocne
ahoj martin72,ja predsa viem že ho nevlastním, ale ani on mna a niekedy mám pocit akokeby som bola v zajatí a nemala iné východisko...lebo on sa správa taktoa nedáva mi možnosť myslieť si o ňom niečo iné..lebo mi to inak nedokazuje, myslím lásku a tak...a pokiaľ ide o zahraničie...tak by som ho tam asi nepustila a keby sa rozhodol odísť, tak je na pláne rozvod...asi tak to cítim, neviem čo s tým
Zu_liana,staráš sa riadne o deti,domácnosť a tak..si uvedom,že manžel nie je tvoj majetok(už 30 rokov sa manželia ani neuvádzajú v obč.preukazoch).Vieš si predstaviť,že by chodil na týždňovky,nebodaj na pol roka do Írska,čo by si potom robila..písala kde..,komu?
ahoj perlorodka... áno skúsila som to práve včera ked mi večer oznámil že tento týžden musí ...tam a tam nebudem konkretizovať .. ja som mu povedala fajn, tak pôjdem s tebou, a on nato že fajn, bude rád...povedal to bez mihnutia oka...tak neviem či sa tak pretvaruje...alebo čo, to je na tom že práve to nebude taká akcia ale on tam teraz má ísť iba sám, tak neviem
zuliana a čo keby si mu povedala, že chceš ísť s ním na tú akciu v práci a že sa chceš tiež zabaviť? Ale nie v zlom, v dobrom mu to navrhni. Ak je taká možnosť, urob to a sleduj jeho reakciu. Najprv si zisti, či je v tom ozaj iná žena a až potom rob závery. Ja viem, trápi Ťa ako sa správa, ale neistota je hrozná, hlavne keď už nedôveruješ. V takom prípade, Ťa už asi nepresvedčí nič iné len fakty, na ktoré musíš prísťa Ty sama. Ja Ti prajem aby v tom bolo niečo úplne iné, čo Ťa viac upokojí ako raní.
Pum pum...teoriu ovládam aj ja, neočakávamm snád priveľa ked len chcem vedieť kde trávi čas a s kým...že??? len mi je ľúto že ma vynecháva akoby zo svojho života a trávi priveľa času s niekým iným...ako so mnou
Ahoj jajka 001, dík za vyjadrenie...no mám za sebou hrôzostrašný víkend....začal sa už v piatok prišiel domov pred polnocou, samozrejme ja jak taka...som ho dovtedy čakal, deň predtým mi ale povedal, že bude v piatok dlhšie...lebo majú akúsi akciu v práci...ale ja som bola z zúfalá z toho že neprichádza ani nedvíha telefon. Po príchode povedal, že predsa som vedela kde je tak načo mu vyvolávam. vyšlo z neho že áno boli tam aj kolegyne aj kolegovia.... pohádaní sme šli spať. V sobotu mal telefonát ráno, že akcia pokračuje a čakajú ho tam pod takou a takou zámienkou...povedal mi že sa vráti, len čo to dorieši....vrátil sa až večer. v nedeľu poobede znova telefonát...a šiel na pokračovanie akcie, pričom mne doma povedal že bude niekde úplne inde a ked som ho tam šla hľadať tak tam nebol. Nervy na prasknutie....večer po príchode z toho bola zase hádka, samozrejme všetko popiera, a tvrdí že tam boli aj kolegovia nielen kolegyne...ale že ja vidím len to že bol so ženami....a moje vypočúvanie sa takto skončilo, lebo on už nemal chuť ani nervy mi niečo vysvetľovať.... Toto sa stane tak 2,3krát do roka, ked majú v práci nejakú akciu....a ja toto prežívam stále...asi mu dám kameru za košeľu, lebo ja mu vôbec neverím, a asi áno som paranoidná...
jajka 001..nežnosti nám nechýbali až do piatka, ale ja ho už nechcem ani vidieť...stále si myslím že je za tým nejaká iná ženská
komunikácia teraz už zaviazla úplne !!!! ja sa s ním nebavím ani nezdravím, naštval ma tak ako nikdy predtým....
spoločné záujmy??? nič, všetko robíme každý sám a nikde inde...väčšinou...lebo on na mňa nemá nikdy čas, a ked sa chcem rozprávať, tak on nikdy nemá čas!!!!
Podľa mňa si úúplne normálna, len mierne paranoidná. Čomu sa ani nečudujem, mne osobne tiež chýba trochu nehy vo vzťahu, i keď z celkom iných príčin. Každopádne, myslím, že svoje robí 12 rokov manželstva, resp. spolužitia. Nechcem byť záludná, ale myslím si, že témy na rozhovor sa po čase vyčerpajú a je zbytočné byť takou utopistkou aby si si myslela, že po toľkých rokoch budete hodiny sviežo konverzovať. Anyway, láska znamená zbaviť sa strachu, na to nezabúdaj. A zbytočne nekonštruuj lešenia z vlastných podozrení, lebo potom cez ne neuvidíš to čo máš. :)
