moj problem spociva v tom, ze neviem si vychutnat, uzit stastie...
za cely zivot som zvyknuta ze stastie ma obchadzalo a ked nahodou prislo tak ta chvilinku bolo po vsetkom, vsetko sa pokazilo, zrutilo alebo zislo z toho...a postupom casu som si na to zvykla a prestala mat radost z niecoho co mi vyslo, postastilo sa a pod.ratala som s tym ze ono sa to pokazi takze zbytocne sa tesit a potom byt o to viac sklamana.iba ma to znervoznovalo. kolkokrat ked sa nieco podarilo, napr. v skole, mama sa pytala preco sa netesis, vies to vobec? vravim jej pockaj par dni...a naozaj sa vsetko obratilo o 180 stupnov. teraz sa ma prosim nepytajte a co si pre to urobila aby sa to nepokazilo?...nehovorim o takych veciach kde je to v mojich rukach, ale o tych ktore su riadene niecim inym a nemozno si ich udrzat vlastnou pracou.
v poslednej dobe sa zacalo darit, povedzme ze na dlhsie... neviem sa z toho tesit. trapi ma to samo o sebe. nejde o malickosti (z tych sa viem potesit) ale o dost velke veci. nie som stastna aj tak. mam z toho nervy. prosim poradte ako sa zacat tesit a byt spokojna.