nemám mamu ale babku

perlorodka..keby som bola starsia tiez by som to takto brala lenze ja sem obycajna sprosta pubertacka a to ma najviac stve ze nemozem mamine dat peniaze ani vela inych veci dakujeme velmi pekne budem sa onu starat ako najviac mozem

nieje natom dobre ale ani az tak zle len ked otec zomrel 69 a ona zomrie vtedy tiez tak ja to nezvladnem .. myslim na pritomnost ale neda sa to aj si to uzivat alebo take nieco aby mala radost tak sa aspon v skole snazim na plno lenze tie niektore posmesky su faknt neznesitelne a nezvladatelnee

Ahoj ALBíí. Mňa mala mamina v 40-ke a ocko o 10 rokov od nej starší umrel keď som mala 6 rokov. Nikdy som sa však nehanbila za to, že patrí medzi starších a že by mi mohla byť babkou. Práve že som v tom videla veľa výhod. Od malička sa mi intezívne venovala, lebo kariéru už mala za sebou a užívala si materstvo. Teraz je už dlhé roky na dôchodku, čo je zase ďalšia výhoda, lebo keď potrebujem aby dozrela na vnúčatká, má vždy čas, aj keď pravda, že zdravie jej už neslúži, no modlím sa, aby tu bola s nami čo najdlhšie. Veľmi dobre si rozumieme a pri tom je medzi nami značne generačný rozdiel. Čiže to nieje o veku, ale o povahe a vzťahoch medzi matkou a dcérou. Viem ako Ťa trápi, že už má mama svoj vek a vzhľadom k nemu aj zdravie, ale neboj, prežijete spolu ešte veľa pekného. Prajem všetko dobré a maminke pevné zdravie.

neboj sa ALBíí. je mamina na tom tak zle? verim ze nie...uvidis nesmies sa zamyslat takto cierno do buducnosti...to by sme uz zosaleli keby sme sa takto zamyslali...nemylsi na to zi pritomnost verim ze sa to nestane. a nebud smutna;)

zuzic ... dakujem velmi pekne koneecne som trosku ozila :))...je to tazke naozaj a mamke pomaham ako sa len dá ale bojim sa toho ze ked zomrie a ja este nebudemmat 18 tak pojdem do domova

hanbit sa nemas za co. za rodicov sa nehanbi darovali ti zivot a v tomto veku je uctyhodne ze vladali sa o teba starat...ak sa niekto posmieva je to len nezrela reakcia sprostych deti...jedine co teraz ostava...musis dospiet a stat sa samostatnou...snazit sa pomahat mame a vratit jej usilie ktore do teba vlozila..je to tazke mozno nebudes mat tolko casu a chuti na zabavy ako rovesnici ale raz bude z teba skusena a zocelena zena. drzim palce

z toho mam najvacsie obavy ... ze to nezvladnem surodencou nemam a rodina je velmi daleko a je ich dost malo kazdy den zaspavam stym ci sa zobudima mama tu este bude nechapem prečo zrovna ja maminu mam mocinky rada ale je to tazke

hanbit sa za to? a za co? nie je to predsa tvoja chyba a ani hanba a vlastne ani ich, len ta mali neskoro, stava sa... ty to mas teraz len o to tazsie, ze si v zivote v podstate odkazana len sama na seba, bo na rodicov (resp. teraz uz len mamu) sa nemozes dlho spoliehat a ani s nimi velmi do dalekej buducnosti ratat... dufaj, ze mama s tebou do tvojej 18tky zostane a potom sa uz musis vediet postavit sama na svoje nohy...

prepáčte nepolozila som otázku ...
ako by ste takuto situaciu brali keby st eboli na mojom mieste prekazalo by vam to hambili by ste sa zato alebo čoo??