Ano ten nadpis vystihuje mna,nic nedokazem urobit vzdy sa vzdam,nemma ziadne sebavedomie som strasne spatna mam kratke vlasy nadvahu asi 20kg proste odpor,mam uz 22 a nedokoncenu strednu skolu:(prihlasila som sa na jednu sukromnu v bratislave,aby som aspon nieco dokoncila ajked tomu neverimm zas zlyham,a skoncim so sladkostami v sebe to je jedina moja zachrana stale sa bojim mam strach najradsej by som zomrela cely zivot som premhrala nic nebolo dobre strasne malo pozitivnych zazitkou vacsinou som sedela doma na zadku alebo s pc a robila hovadiny:(chatovala s chalanmi so srandy somm uplna nula a teraz ked som tucna nic sa mi nechce nic ma nebavi neviem co v takopm velkom meste budem robit ako to zvladnem urcite sa mi budu v skole posmievat,neviem uz co napisat,lebo by som sa asi opakovala
Nenavidim sa
ahoj, ja sice nie som z bb ale moj zivot je dost podobny tomu co si popisala. tiez nemam priatelov a nemam sa ani s kym porozpravat. ak by si chcela pokojne sa mi ozvi:)
bj - velmi mudro pises
aj ja som z bb... napis mi na zbb1@azet.sk
pojdeme spolu von
Pri tej výške a váhe je to podľa mňa ideálne. Nie si tučná, len si to o sebe myslíš. Veľa báb si myslí že sú tučné a pri tom sú to pekné holky na zakúsnutie. No a potom začnú z toho blbnúť (z toho svojho presbedčenia, že sú tučné) začnú menej jesť nastúpi anorexia a už v tejto chvíli sú spastačené. Podľa mňa je treba mať pri sebe niekoho. Stačí jeden človek ktorý by ťa podržal, ktorý by ti povedal aká si úžasná a aká si pekná. Ale lahko sa to hovorí a ťažšie sa taký človek nájde. No v tomto Ti pomôcť neviem. Ja som z TT a nie z BB takže nanajvýš Ti môžem popriať všetko dobré do života. A je veľa ľudí čo sa trápi a stačí málo aby sa ich život zmenil, len väčšina ľudí o tom nevie.
WIZI
No skoda,ja som z bb neznasam dako to mesto,je krasne ale kedze som uplne sama tak mi je jedno citim sa zle ked idem po namesti a vidim tolko stastnych ludi alebo vsade kde je vela ludi sa bojim chodit,ze po mne budu pozerat,uz sa tak nudim ze si pozeram rozne stranky pisem s nezmyselnymi ludmi,verim ze sa to od septembra zmeni mam velke plany,ale obavam sa ze zas stroskotam pohorim a skoncim niekde na psychiatrii
ak si z TT,rada budem s tebou chodiť cvičiť.
Zuzanka,ty mi čítaš myšlienky:)
tiež som na to myslela.
Ak si z BA, pozyvam ta na kavu ;)
poradim ti jednu dobru vec :), chod do utulku, adoptuj nejakeho psika...darujes mu sancu na lepsi zivot a domov, budes mat spolocnika, ktory ta bude mat rad bez ohladu na tvoju naladu, vzhlad a osobnost, staci mu dat srdce a on ti da to svoje :) , vytiahne ta von, zamestna ta, a casom sa budes stretavat aj s inymi psickarmi, nadviazes nove kontakty a priatelstva :)
drzim ti palce a prajem vela sil do zivota :)
