Mániodepresia

Rada by som sa podmieľala s niekym kto má v rodine niekoho s diagnózou mániodepresia manžel má tu diagnozu žijeme spolu 40 rokov stále si hovorím že horšie to už nebude ale je lieky berie raz na mániu potom depresiu chodí k psychiatrovi zdá sa mi že viac verí jemu ako mne už neviem ako ďalej emi

Dobrý deň....rád by som sa spýtal o kontakt na nijakého dobrého psychiatra čo má naozaj dobré výsledky liečby mániodepresie. Moja mama má už 6 rokov túto chorobu a každoročne je viac mesiacov hospitalizovaná na psychiatrii v našom meste ako doma. Berie lieky každý deň ale niekedy jej lieky nezaberajú vôbec niekedy zase až moc.Kedže sme už celá rodina zúfalí a klinika ktorá sa mamu snaží liečiť už 6 rokov a stále neúspešne tak hľadáme pomoc u lepších odborníkov pretože už nás nebaví stále ten istý kolobeh ktorý sa točí len mánia-hospitalizácia-depresia-mánia-hospitalizácia-depresia.Ak tu niekto má kontakt na nijakého dobrého odborníka poprosil by som na neho kontakt alebo email....PS:Kto tu povie že mániodepresia je ľahko liečiteľná choroba nevie o čom rozpráva a pravdepodobne nikdy nevidel aká je táto choroba zákerná.

najhorsie je chorobu popierat... ci uz ju popiera sam chory alebo jeho okolie ci spolocnost ako taka.... niektori ludia neveria, ze existuju taketo tazke choroby... casto si myslia, ze clovek je len lenivy, nechce sa mu robit... kto nezil s chorym v blizkosti kazdy den niekolko rokov, ani len netusi o com to je... :( bohuzial nam sa nepodarilo boj vyhra aj ked niektore bitky sme vyhralit... dnes by sme mnohe veci urobili inac a mozno by bol este medzi nami... skoda ze sa neda vratit cas a mat take vedomosti ake mame dnes, ked uz je vlastne neskoro :( ostava len dufat, ze tam kde je dnes, mu je konecne dobre :(

ahojte, neviem, či sa mám zapojiť do tejto debaty, ale pravdupovediac, ma veľa viet a slov ranilo. Som jeden z tých čo má mániodepresiu. 4 roky som mal depresie a teraz necele dva roky maniodepresiu. Človek, ktorý sa lieči alebo nelieči má tie isté stavy, len lieky to tlmia a je lepší priebeh tých stavov. Nemyslím si že ľudia s mániodepresiou sú horší ľudia, navonok majú strašne vysoký inteligenčný kvocient. Ja osobne som dobrosrdečný a viem sa pre známych a hlavne pre priateľov rozdať a dať im aj to posledné. Ak je pacient v depresívnej fáze, tak väčšinu času ako to bolo spomenuté tak preleží a nemá chuť nikam isť a ma stavy apatie, nechute do života a tad dalej. Ale ak je človek v mánii, tak rýchlo rozpráva, ma strasne vela myslienok, ktoré sa mu tažko utriedzuju v mozgu, a berie všetko čo život prinesie nie desiatimi prstami ale dvadsiatimi a miestami sa cítí ako boh je to neskutocny pocit, ale ja som spravil množstvo blbosti ale príde stav vytriezvenia, kde si človek resp. pacient uvedomí, že vecí ktoré robil neboli kosher ani správne. Potom ked som si to uvedomil tak dolezite je hlavne navstevovat psychiatria , mat vlastneho psychologa - psychoterapeuta a hlavne veľa o liečbe vedieť, aj keď sa to nedá porovnať s liečbou depresie. Ja osobne beriem dobre známy liek na trhu čo je litium - odborný názov je lítium carbonicum a beriem ešte k tomu ustálovače. Tým že som farmaceutický laborant sa tejto problematike dosť rozumiem a hlavne som si povedal, že doležite je ak sa človek ocitne s takouto vzácnou chorobou ako mi bolo povedane, vediet o nej co najviac aby človek vedel adekvátne reagovat na stavy ktore pridu. Je pravda, že viem o tom velmi vela ale stále sa neda povedať žeby som mal moju psychiatricku diagnozu pod kontrolou, ale veľká snaha je od vtedy, čo som si skoro zobral život a od vtedy som si prehodnotil priority. Čiže neviem ako sa voláš ( autorka tohto príspevku) ak máš svojho druha, partnera rada a presvedcis ho aby siel za odbornikom, da sa to ak ste zobratí, tak ako sa sľubuje v dobrom aj zlom. A odvolávam sa ešte na jedného prispievajúce, ktorý povedal, že vži sa do role keby si ty mala mániodepresia. Psychické ochorenie je najhorsie ochorenie ktore existuje. Ano povie sa ze rakovina je tazka choroba je aj na psychiku, ale ak ma clovek dusevnu chorobu, nikto este nevyslel liek na choru dusu. Ak boli dusa neda sa vyoperovat ani vyrvat z tela. Ta dusa tam ostane stale. Drzim palce a pevne nervy a este odporucim ti je strasne malo prispevkov ohladom maniedepresie,,, tak nauc sa co najviac o depresie, tych clankov je strasne vela a potom si najdi o manii je tiez dost prispevkov. ak nieco tak mi kludne napis na pokec nickname je lampasik852

Ahoj moja mama ma maniodepresiu a ked ju prepadne mania, staci len na par dni, tak sa ruca cela rodina, s takym clovekom sa neda vydrzat preto ti vobec nevycitam, ze sa chces zacharnit a ujst od toho vsetkeho...mozno je to najlepsie riesenie pre celu rodinu kedze odmieta brat lieky...ale podla mojich skusenosti liecba celkom pomaha takze najlepsie by bolo ho presvedcit, aby sa liecil...

to ako nás tu niektorí odsudzujú je na slučku:(
mám mániodepresiu,liečim sa a chcem aby boli ľudia v mojom okolí šťastní,nechcem byť nikomu bremenom

zelmira:
no ako: veriť v zlepšenie, podporovať človeka, opakovať, že bude dobre a do ničoho ho nenútiť, lebo vtedy sú veľmi rozrušení :-(

Poradi mi niekto,ako sa spravne spravat k takemu cloveku,co trpi maniodepresiou?

Poznám takú osobu a asi je lepšie keď je v depresívnej fáze, to väčšinou iba spí. Ale v manickej fáze nespí ani v noci, vymýšla hovadiny, je ako neriadená strela. 10 rokov liečby ústavnej aj ambulantnej podstate k ničomu neviedlo :-(
Ve to celkom dobre popísala.

mám v rodine človeka s mániodepresiou, jednoznačne sa dá s takým človekom žiť, ale musí byť pod drobnohľadom psychiatra, ktorý mu naordinuje vhodnú liečbu

najprv mal mániu, čo sme zistili až časom, nenormálne ego typu: mám dary, utiekanie k bohu a márii, atĎ, ten človek chce robiť more vecí, niekto míňať na automate a podobne, tvrdí že chce podnikať, a podobne, (dvaja ľudia z môjho okolia)

potom prišla depka, lebo človek nemal vhodnú liečbu, to je horšie obdobie v zmysle, že človek nikde nechce ísť, nič sa mu nechce, len doma ležať, treba more, veľké more trpezlivosti, podpory, že všetko pôjde k lepšiemu, pozitívne myslenie, proste srdce na dlani tomu človeku, lebo nikto nevie či sa v tej situácii neocitne, môžem povedať, že skutočne vidím krásne posuny, ked sa človek dostane do dobrých rúk psychiatra, aj ked lieky zaberú za tri či 4 týždne

takže zhrniem: dá sa žiť s takým človekom :-)))))