Ahojte,
teraz to momentálne asi prežívam,chodim s priatelom rok aj nieco,vsetkeho som sa vzdala kôli nemu,kamaratiek,disko,vychádzkam do mesta,vsetkeho,dokonca aj FB sa mu nepáčil,tak aj toho som sa vzdala len pre jeho štastie..a teraz po roku povie,ze nikdy som si nevybudovala dôveru,aj ked nic som nerobila,len sedela doma a to len preto,lebo raz som bola v meste s menším výstrihom,tak mi neverí..same ponižovanie,že som vraj k*rva,obvinovania...a ja mam pocit ze ho začínam postupne nenávidieť...posledné kúsky lásky vo mne zabíja každým jedným slovom,každou urážkou...zažili ste uz niečo podobne?
Z lásky....nenávisť?
Nemilujes ho, uz ho asi aj nenavidis. To chces vztah, kde nenavids partnera ? Nejaky masochizmus....?
ja by som uz davno zvazila ci budem s nim..a este po tom ako ti vynadal vonkoncom nie..
Janka24:je to presne tak ako to píšeš,vzdy musim byt ticho,ani zdvihnut hlas na neho,ale predsa on moze ako inak.
Uz dávno ho znenávideli moji rodicia,nechcu o om nic pocut..a on ich este obvinuje,ze preco su takí,ze co im on urobil...dlhé roky som chodila k psychiatrovi kôli problemom kt.som mala v detstve...este stále sa s tým neviem vysporiadat,ale uz nechodim k psychiatrovi,preto som dostala občas novu prezyvku:psychopat....vobec uz nevládzem....necchem mu ublizit..ale zase ublizujem sama sebe:ˇ(
ako prepac ale ak ti frajer povie ze si k*rva tak by si ho mala hned poslat kade lahsie...
No tak tu lásku nech zabije definitívne,lebo to skor vyzerá,že bude tak ako povie on a len trochu spraviš niečo podla seba a už si k..a,alebo niečo iné.
Stále sa vraví,že v láske ma byt rovnost ,rešpekt a nikto by nemal príst o svoju slobodu a teda svoju osobnost kvoli druhemu partnerovi.Samozejme všetko v rámci medze,ale to čo robí on je JA SOM ŠEF A TY SI NIKTO.Aspon ,čo usudzujem z tvojho príspevku.