..dlhodobejsie separovanie od partnera?prvykrat po rokoch sme s priatelom v situacii,ze musime byt na 5 tyzdnov "rozdeleni oceanom",ja teda odlietam domov buduci tyzden,tym,ze som tehotna som este aj precitlivela a celkove to nezvladam velmi dobre,sme na seba dost silne naviazani..teraz stresujem uz aj z toho,aby nepadlo lietadlo,ked bude za mnou letiet do europy:)viem,ze prehanam,asi su to tie hormony..ma niekto radu ako sa s podobnymi situaciami vyrovnat?
ako zvladate...
sisa 28
isabella
sisa, takych ludi si vobec nevsimaj, nie nadarmo sa vravi, ze pokym clovek nieco take nezazije, tak sa do toho velmi vcitit nevie a hlavne nie clovek, ktory sa vcitit vlastne ani nesnazi...
drzim ti palce aby si to nejak zvladla, ja som vtedy sice prijala navstevy s radostou, resp. som sa usmievala aj ked som bola vystrasena ako male dievcatko a nevedela som co bude, ale naozaj mi pomohol iba moj muz... samozrejme, kedze sme na izbe boli len baby s takym istym problemom, tak sa v tom clovek necitil az tak sam a aj sestricky a lekari boli velmi mili... drzim ti palce, rozhodne si vezmi vela casopisov a cokolvek na rozptylenie, lebo predpokladam, ze budes vacsinou asi len lezat a este raz prajem vela energie...
inak pre ludi, ktori sa radi takymto vysmievaju napisem len tolko: odlucenie od partnera v obdobi ked je vsetko ok, aj po zdravotnej stranke aj vo vztahu zvlada pomerne dobre kazda vyrovnana osoba, ale ak ide o odlucenie stylu, ze jeden je v nemocnici a este k tomu je to tehotna zena na rizikovom, tak to je uz uplne ine kafe, neprajem to nikomu, pretoze zena je vtedy najzranitelnejsia a odhliadnuc od rozkyvanych hormonalnych hladin, s ktorymi sa tazko bojuje ak ma vztah v poriadku, tak je samozrejme, ze v takej chvili citi najviac potrebu pritomnosti toho s ktorym to dieta ma, je to pre nu predsa najblizsia osoba...
sisa 28
hm,je to tak,sice tam budem mat rodicov a tak,ale otec toho dietata je skutocne jedina podpora v takej situacii.diky moc,uz som sa zacala citit ako blazon,ludom staci prekvapivo malo na to,aby cloveka vysmiali:)
isabella
vobec ti tu situaciu nezavidim, ja som skoncila v nemocnici hned na zaciatku tehu a aj ked som tam bola len par dni, tak to bolo pre mna strasne a v tej chvili som partnera potrebovala viac ako kedykolvek predtym, nepomahali mi zhiadne navstvevy, ziadne aktivity, jedine ak prisiel za mnou on dalo sa to zvladnut... drzim ti palce aby si to zvladala lepsie... aj ked mozno som to vtedy tak tazko niesla aj preto, ze mi hrozil potrat... tazko povedat... vela sily prajem...
jajka001_
ja to tiez blbo znasam, nikdy sme neboli od seba viac ako mesiac, najhorsie boli tie prve dni. kludne si poplac ale netrap sa, aj kvoli malinkemu. ak mozes trav co najviac casu v nejakej cinnosti a komunikuj co najviac s inymi ludmi.
DIY
dakujem... aj tebe vela stastia! fakt to bude asi tym, ze taky clovek pre mna neexistuje...
sisa 28
diy,mam rizikove tehotenstvo,vraciam sa do europy kvoli hospit v nemocnici,bez podpory partnera je to dost narocne,pre mna sa mozes aj smiat cez slzy,napriek tym problemom v tehotenstve z tvojho cynizmu sudim,ze mam v zivote daleko viac stastia ako ty,uprimne ti prajem,aby si nasla/nasiel niekoho,koho budes tak milovat a kto bude tak milovat teba,ze mesiac bude ako nekonecna doba.:)
uhlie
S akymi podobnymi situaciami? V com podobnymi?
DIY
neuveritlene !
smiat sa alebo plakat ?!
tibike811
treba sa odreagovat a dobre si uzit "samotku"
