Ahojte, potrebujem poradit. Ked ste si zacali uvedomovat ze mate nejaku psychicku poruchu, a zacalo to byt uz vazne a vedeli ste ze vam uz asi pomoze len psycholog al psychiater, tak ako ste sa k nemu dostali? Myslim, isli ste k nemu sami od seba, ci vas tam niekto prinutil ist alebo ako? Ja trpim uz dlhsiu dobu tazkymi depresiami 2-3 roky, posl rok je to vaznejsie, pridala sa k tomu socialna fobia, a teraz sa bojim ze plus aj schizofrenia, a este sklon k roznym sebadestrukciam. Nechodim k psychologovi ani nic ine, ale viem ze by som mala, ale sama sa k tomu neprinutim. Mam 19 rokov. Co mam robit?
Psycholog? Vazne
Na akú fakultu SZU ideš? Proste povec že zajtra pôjdeš psychiatrovi aj keby sa malo stať čokoľvek. Nemá zmysel to odkladať.
cavte...ja mam tiez strasne psychicke problemy..zacalo to pred pol rokom a od vtedy je to horor moj zivot sa uplne zmenil...do vtedy som bol spolocensky teraz sa vsetkym vyhybam lebo mam zo vsetkeho strach...stale sa mi toci hlava a hrozne sa trasiem a mam cudne pocity...chcem ist psychiatrovi ale tiez neviem ako sa k nemu dostat neviete o neakom dobrom v nitre??
Ja viem, ja som cudny clovek, prepacte. Raz som sa odhodlala povedat svojej ,,naj kamoske,, ze robim to co robim, a to znamena ze potrebujem pomoc, a ona namiesto toho aby mi pomohla, tak sa na mna nahnevala a nebavila sa so mnou. To bolo asi prvykrat co som tak vaznejsie konkr poziadala o pomoc. A odvtedy som sa uz uplne uzatvorila na milion zamkov.
A ta vyska, idem do Blavy na SZU , a vo vnutri sa toho strasne bojim, ti ludia, vybavovacky, velke mesto, ked si na to zmyslim zrovna mi je zle. Preco som este stale tu, su rodicia. Ale nic nevedia, aj ked boli male naznaky, ale nechapu to.
Anna...tak komu už niet rady,tomu už niet pomoci...a pri štúdiu na výške sa Ti to len zhorší na to pamätaj!
Ešte som tuším nestretla človeka čo by sa takto hrozne zdráhal navštíviť psychiatra či psychológa...o čo Ti vlastne ide keď si nedáš poradiť od nás...na čo si to tu písala,hm???
čo ideš študovať?
Radšej nečakaj či to môže prejsť a choď k psychiatrovi. Určite to bude stať za to.
A Gloria ak chces, tak ty napis svoj mail, ak ti nevadi zobrazit ho
Choď rovno psychiatrovi. Tiež som mal problemi ako ty a po pár mesiacoch som sa mal už oveľa lepšie. Tiež som sa bál isť psychiatrovi ale nakoniec som sa prekonal a išiel. Proste tam prídeš a povieš rovno čo ťa trápi. Najlepšie bude keď prídeš ešte pred ordínačnými hodinami aby si nemusela čakať v preplnenej ordinacii. Ja som to tak spravil lebo mi to prišlo nepríjemne čakať v čakárni plnej "blaznov"
mimochodom tiež mam 19
Ludia vsetkym vam dakujem za prispevky, ale na mna je uz privela len to ze som sem napisala tie veci, v podstate len vo vseobecnosti, ale to je jedno. Ja to nerobim, nikomu sa nespovedam po istych situaciach a nechavam si cca vsetko pre seba, takze neviem ci by ten psych. aj k niecomu bol, neviem. O mesiac a nieco idem na vysku, tak si myslim ze to moze prejst, uvidim, ked nie tak potom uz budem musiet to riesit. Ale dakujem vam
anna,
Urcite si jedina siroko daleko, kto ma take problemy a preto ak sa ozves psychologovi alebo psychiatrovi, hned ta zavru do blazinca. Dozvie sa to cela tvoja rodina, vsetci tvoji znami a kamarati. A vsetci budu na teba do konca zivota ukazovat prstom - aha, to je ona, ta sialena!
Rodicia ta vyhodia z domu, lebo sa budu za teba hambit. Uz nikdy si nenajdes priatela ani zamestnanie a dozivotne budes zit na okraji spolocnosti.
Toto bol moj katastroficky scenar, ktory mi bezal v hlave predtym, nez som sa odhodlala vyhladat psychologa. Ake bolo moje prekvapenie, ked ma objednal az o tri tyzdne, lebo dovtedy mal vsetky terminy obsadene. Takisto ma neposlal na psychiatriu ale pomohol mi z mojich problemov von. Je to uz 10 rokov, co som u neho bola naposledy a bola to ta najlepsia vec, aku som mohla sama pre seba urobit.
ahoj Anna, a odkiaľ si? ja mám podobné problémy ako ty. až na tú schizofréniu, tú našťastie nemám, ale ostatné všetko čo si opísala presne sedí aj na mňa... tiež som rozmýšľala že by som možno mala ísť k psychológovi, ale neviem, nie som si istá či by to bolo na niečo dobré. aj keď psychológiu vyštudoval a nepochybujem že sa v tom vyzná, predsa len, je rozdiel poznať niečo dokonale teoreticky, a niečo iné je zažiť to sám.. no možno to stojí aspoň za pokus, ak tam pôjdeš určite nič nestratíš, môžeš len získať. aj keď viem že sama sa prinútiť tam ísť je ťažké. ja som asi 1000 krát už chcela tam ísť a stále som tam nešla.
keby si chcela pokecať tak mi môžeš dať tvoj mail.. chcela by som poznať niekoho kto má rovnaké problémy ako ja. aspoň by som sa v tom necítila taká sama..