Mám 17 rokov a chodím s 19 ročným chlapcom...Chodím s ním už 1 rok a tri mesiace...Navonok celkom harmonický vzťah mnohí hovoria, že nám závidia...Avšak...Nie som šťastná...Chýba mi kúsok slobody, ochutnať ten starý život.Mnohé dievčata sa rozchádzajú a znova sa dávaju dokopy, chutnajú zakázané ovocie a ja len potichu závidim... No taká nie som...Nechcem ublížiť...Len sa už necítim vôbec žiadúca... Neviem, čo je to pocit byť spokojná sama so sebou proste môj život stráca zmysel...Neviem, čo je byť šťastná aj keď SA NAVONOK USMIEVAM, NO SRDCE MI PUKá :-( Mám ho strašne rada, ale ja stále snívam o inej budúcnosti a len tíško sa prizerám ako to ide ďalej..Hanbím sa za to, že ho klamem...Som harpia nenávidim sa...Vôbec neviem, čo chcem bojím sa, že ak budem sama bude mi chýbať :-( Neviem, čo si mám o sebe myslieť...Chcela som si len dožiť moju mladosť...Ale odvahu na taký čin nikdy nenaberiem, lebo mu nechcem ublížiť viem, že si niečo urobí..Nikdy v živote ma nepodviedol je to ten najskvelejší chlapec na svete ale ja nedokážem povedať, čo cítim proste chcela by som byť sama...Vypnúť...Zistiť, čo chcem..Alebo mu len povedať nech počká a ja sa možno vrátim...Ale stále je to len možno.... :´-(
Nechcem ublížiť
Ale predsa rok je veľa...A on je typ chlapca, ktorý je skôr rodinne založený...AdamKrt povedať mu všetko narovinu?To by som nikdy neurobila..Ak by som to mala nazvať som s ním každy boží deň už rok, a je na mne závislí :-( Ja neviem, čo robiť...Neviem :-( A je to len moja chyba, pretože som to dovolila zajsť až tak Ďaleko a teraz neviem vycúvať...Máš pravdu rena23...Ale ja to proste nedokážem..Vždy urobím opak tej veci :-( Udobríme sa...Vždy..Chcela som mu dať raz pauzu a nezniesla som ako to on niesol...Proste som do toho spadla znova a mala som šancu vycúvať...To len preto lebo ho nerada vidím keď je taký vykoľajený :-( A okrem toho pozná ma celú...Ako by sme sa na seba pozerali, ak by sme sa stretli na ulici ako cudzí ľudia, ktorí nemajú nič spoločné...To je nepredstaviteľné...Ale skutočnosť, že mu zničím život a aj sebe..Neviem čo robiť :´-(
Povedz mu to na rovinu, ako to je a co citis. V tom veku vacsina ludi si hlada iba svoje miesto a ani nevedia, co od zivota chcu. Urob, ako Ti kaze svedomie. Urcite je lepsie vyjasnit si to vsetko ferovo, ako niekoho vodit roky za nos a i tak to potom dopadne este horsie. Rozumny muz by chcel vediet na com je... I keby to nebolo pre neho prave idealne.
Netrap sa, k Tvojmu veku to patri, skusat, ucit sa, aby, ked stretnes toho praveho, si vedela, o com vztah je, a ako v nom fungovat. Ked zostanes vo vztahu len preto, aby si niekomu neublizila, v konecnom dosledku mu vlastne ublizujes este viac a navyse aj sama sebe. Tak teda naber odvahu, aby si mohla "zistovat, co vlastne chces" a ono to casom pride. :-)
Mas pravdu AdamKrt.... Do vzťahu som šla pre iného...Ach...Teraz sa až bijem po hlave...Možno som nevyspelá, ale viem, že takú chybu by som už nikdy nespravila..Nehovorím, že on je chyba...Ale, že som ho možno pripravila o krajší život, o krajší rok :´-(
To je tak, ked deti sa hraju na vztahy. Clovek by mal ist do niecoho takeho, pokial vie, co od toho caka.
Nerozhodnost je znamkou nevyspelosti.
