Rozišli sme sa. Bolo to viac-menej po vzájomnej dohode. Videla som už dlhšie , že ho to nebaví a keby nebol on navrhol rozchod, bola by som to musela urobiť ja, lebo tak by som fungovať ďalej nemohla.
Je to veľmi dobrý človek,akého som doteraz nestretla a veľmi ma mrzí, že sme nedokázali byť spolu, ale iba by sme sa trápili. Vtedy, keď sme sa rozišli, dohodli sme sa, že by sme sa občas mohli stretnúť. Vtedy mi prišlo správne, lebo som si nevedela predstaviť, že z jedného dňa na druhý sa prestaneme vídať. O pár dní sme potom strávili spoločný víkend s našimi spoločnými známymi. Myslela som, že to kamarátstvo pôjde, ale nejde to. Ten víkend bol fajn, ale stále som mala v hlave myšlienky, že aký by bol, keby sme boli spolu. Potom mi zavolal po týždni a stretli sme sa, ale to bolo ešte horšie, už som bola naňho aj zlá, lebo som videla, že to takto nepôjde. Po ďalšom týždni mi zase volal ( ja som ho od toho víkendu nijak nekontaktovala) a zase navrhoval nejaký spoločný program. To som mu už povedala, že nie a že nech mi už nevolá a nikam ma nepozýva, že to jednoducho takto pre mňa bude lepšie, keď sa nebudeme stretávať, aj keď mi bude chýbať, ale keby som ho mala stále na očiach bolo by to horšie. A on nato, že on to zase takto nemôže skončiť, že utneme a koniec...ale povedala som nie!
Bola by som nesmierne rada,aby sme boli kamaráti, lebo ako človeka si ho veľmi vážim, ale viem, že z mojej strany by to nikdy tak nefungovalo, aby som si nedomýšľala veci, čo by bolo, keby.....bude mi nejaký čas úplne nanič, ale musím sa naučiť žiť bez neho.....
Teraz zase premýšľam, či som urobila správne. Že som mu povedala, ako ma to vzalo. Boli sme spolu pol roka, neviem, či sa dá za taký krátky čas hovoriť o nejakých hlbokých citoch, ale ja som to tak cítila a preto ma zranilo, keď on povedal, že ku mne už necíti, čo by mal cítiť. Jednoducho by som nevedela brať ho iba ako kamaráta a tým by som si ubližovala. Rozum hovorí, že som urobila dobre, srdce vraví, že sme patrili k sebe............melancholické ja viem, ďalšia nešťastne zamilovaná, ale je mi nanič a nemám komu sa vyžalovať :-(