Snival sa mi jeden sen,po ktorom som sa zobudil taky,bezcitny,nevedel som ci lubim svoje dievca,...Po niekolkych dnoch sme sa rozisli.Dal som sa nejako do kopy a znova som sa citil ok.Potom vsak prisiel den 4.1.2007 ked sa toho na mna zvalilo toho moc.Dozvedel som sa ,ze moja mama podvadza mojho otca S OTCOM MOJHO DIEVCATA:(,neskor som sa dozvedel ze moj otec je homosexual.Vsetko to znasam moc zle.Opat rozmyslam otom,ci lubim moje dievca,ci mi zalezi na vsetkych,dokonca rozmyslam,ze ci aj ja niesom teply.Neviem sa zbavit tych stalych rozmyslani otom ci ju naozaj lubim,otom ci ma nas vztach vyznam,otom ci mi bude chybat ked sa odstahuju,otom ci som gej.Nad vsetkym rozmyslam.Prosim nehovorte mi NEMYSLI NATO,pretoze to sa neda.Co mam robit?
Potrebujem PSYCHIATRA,PSYCHOLOGA alebo to prejde?
WASHING MACHINE
WASHING MACHINE
ok no
iwka24
no, vieš to je tak..ked má človek problémy, veci ktoré ho trápia, ťažko sa toho zbaviť len tak, človek na to musí neustále dookola myslieť a to je na zbláznenie...chápem ťa...ja to tiež občas prežívam,niekedy aj príliš často..len moje problémy sú inšieho charakteru ale v niečom podobné...
To čo si sa dozvedel, je veľká rana, a ja sa vôbec nečudujem že máš obavy a kadejaké myslienky okolo toho.
To že tvôj otec je, to ešte vôbec neznamená že ti si bo budeš tiež!!!Je to úplne normálne že nad tým rozmýšlaš, len to bohužiaľ nepôsobí dobre na tvoju psychiku...
Neviem koľko máš rokov a aký dlhý vzťah máš so svojim dievčatom,no to čo cítiš ohľadom vášho vzťahu je tiež normálka...možno si len mladý,neoťukaný a v tvojom podvedomý túžiš po niečom inom...potrebuje to iba čas...ak si silnejšej povahy vyrovnáš sa s tým aj sám, ale určite potrebuješ nejakú podporu..človeka ktorému sa môžeš vyrozprávať.možno aj priateľke.Ak si slabšej povahy...veľa z nás je takých...tak by som ti radila navštíviť psychologa...ja to mám odskúšané, je to dobrá vec...len sa musíš pokúsiť otvoriť sa tomu človeku, vyrozprávať sa a on/ona ti môže veľmi pomôcť!
Viem, že máš strach..tým v istom období prechádzame všetci/ked som bola mladšia tiež som mala myšlienky ohľadom toho či nie som lesbička a dosť mi z toho drbalo a to som už mala priateľa/...takže hlavu hore...všetko sa vyrieši, sám sa musíš rozhodnúť čo si vyberieš...či to zvládneš sám či sa obrátiš pre pomoc na odborníka.Nie je to hanba, to si uvedom!Veľa šťastia a ver si, všetko bude dobre!!!
WASHING MACHINE
BLEEEEEEEEEE?NIKDY,skor si niekedy poviem,aha,potom musia baby letiet,no alebo by som na nejakeho pozeral dlho,skor nejako vsimam esteticku krasu,netuzim ponom,to urcite,ale bojim sa.A nedokazem citit,pretoze,ked si poviem lubim moje dievca,uz necitim take teplo ako niekedy,take vnutorne uspokojenie,necitim smutok a strach ked myslim nato ze odidu prec,ako odstahuju sa,necitim strach ked si napr poviem,zomrie mi babka.Som bez emocii.
richardka
Tak toto co popisujes je frustracia.Frustracia je to ,ze si sa rozisiel dievcatom,dlasiu frustraciu v kratkom casovom rozpeti si zazil,pri tom ked si zistil ,ze mama podvadza otca.A dalsia hned na to,ze otec je gay a mozno i ty .Tolky sled frustracii vedie az k deprivacii...Hrozny pohlad na svet.Pomoc mozes hladat: v rozhovore s priatelom,v odbornej literature ,alebo odborna pomov-cize psychiater ...Je len na tebe ako to ty pocitujes,a aku zataz tomu prikladas..Toto vsetko co sa ti prihodilo,je tlak na tvoju psychyku ,je to i dost nebezpecne,lebo tolkej frustracie naraz moze viest az k cvoknutiu .Napriklad niekomu moze prepnut,len ked strati blizsku osobu .To je len priklad...A to ci si gey" poloz si otazku ,paci sa ti predstava keby si sa miloval s muzom ??? hm?
