*****Moj zivot? Len pretvarka, strach, samota a zial... Vopred dakujem vsetkym, ktori si toto precitaju az do konca...*****
Som dievca, ktore by si malo uzivat zivot, chodit von s kamaratmi, zabavat sa... Lenze moj zivot je UPLNE iny... Ja by som ho ani nenazvala zivotom v pravom zmysle slova...
Cele prazdniny som doma, nikam nechodim, lebo nemam kamaratov. V skole sa so mnou bavi z lutosti len zopar dievcat. S chlapcami sa vobec nerozpravam, nemaju zaujem...
Vsetko sa to zacalo nastupom na strednu. Odvtedy zijem v neustalom strese, zle spim, je mi na vracanie... Byva mi zle, mavam zavraty... Zo stresov som vychudnuta, moje nohy aj ruky vyzeraju ako palice, nemam skoro ziadne prsia, zadok... Tvar plna vyrazok a jaziev... Hnusim sa sama sebe. Cele dni som smutna, zavreta doma, nikam nechodim... Ani s rodicmi dobre nevychadzam, nemaju na mna cas, nemam sa s kym porozpravat... Moj zivot je o nicom... Nemam ziadne ciele. O 2 roky maturujem, mala by som ist na vysoku, ale neviem, co bude dalej... Nemam ziadne plany, vobec si neverim, neviem, co v zivote chcem. Okrem toho som uz rok aj pol nestastne zalubena do skveleho chalana. On ani nevie, ze existujem. Nemam u neho ZIADNE sance. Vlastne u NIKOHO nemam ziadne sance. Trpim kvoli vsetkemu. Uz dalej nevladzem. Okrem toho mam pocit, ze za mnou v noci chodia mrtvi. Uz si zacinam mysliet, ze som pomatena a patrim na psychiatriu. Najradsej by som uz bola...niekde na druhom svete... Cudujete sa mi? :,-(