Minulu noc som napisala toto,lebo presne takto sa citim
Tma. Ticho. Chladno. Nemý plač do vankúša. Hlava plná smutných myšlienok. Sny. Nesplnené a nesplniteľné sny, Sny ktoré si chcela splniť pre seba. Sny, ktoré chcela splniť pre to aby dokázalala, že aj ona stojí za niečo.
Sny, ktoré sa skoro splnili.
Skoro sa narodila vtedy, kedy mala.
Skoro bolo také dokonalé dieťa ako jej sestra.
Skoro ju aj tak mali radi.
Skoro vždy poslúchala rodičom.
Oni si mysleli že ich dieťa sa vyvýja skoro dokonalo.
Skoro nemala žiadne problémi v puberte, sem tam úlet, to je skoro nič.
Skoro si vybrala ten správny šport pre seba.
Vždy tvrdo trénovala, teda skoro dosiahla to čo chcela:
Skoro mala slovenský rekord.
Skoro bola na stupne víťazov na MSJ.
Skoro zabehla ten čas ktorím by sa dostala do Ameriky.
Skoro bola tá najlepšia v škole.
Maturity dala skoro na čisté jednotky.
Rodičia boli sňou skoro spokojný.
Babke, úspešnej návrhárke skoro splnila očakávania, keď sa prihlásila na architektúru.
Skoro každému vyhovuje jej povaha.
Skoro s každým sa vie porozprávať, skoro každý ju má rád.
Skoro zistila aký je pocit opätovanej lásky, kým sa v ňom nesklamala.
Zalúbila sa zase. Je si skoro istá že on ju lúbi tiež...skoro sa už priznal.
Vidíš? Skoro sa jej vo všetkom darí.
Ževraj je maximalistka. Pravdou je že sa len snaží spĺnať všetky očakávania.
Skoro sa jej podarila samovražda.. mohla to byť pomalá ale istá smrť.
Teraz skoro žije...ale je slabá.. skoro sa nedokáže snažiť ďalej... skoro si už uvedomila že oni si na nej VŽDY nájdú chybu. Slabne..
Zachránte ju... zachránte ma...
