Mozem mat pocit ze vztah manzelky a jej matky je prehnany

o.k., dam si ju aj ja :D (tu tabletku)

Pozri, ja som nepovedala, ze nan nemas pravo, ani ti to odopierat nebudem. Myslim, si ze kazdy si vie sam posudit ci je to v norme, alebo to uz hranice prekracuje. Preto som napisala v prvom prispevku, ze to neplati na vsetkych. Nechcela som ta nahnevat ani nic....len som taktiez vyjadrila svoj nazor... :))

Malo tam byť:
dám si tabletku pod jazyk :D

dadulka123 a zvyšok, ak si myslíte, že to podľa vás normálne je, tak sa predsa nemusíte obhajovať a predo mnou už vôbec nie, mne je to srdečne jedno, či ty svojej mamičke vyvolávaš aj 10 krát za deň a už fakt vôbec nepotrebujem vedieť o čom sa s ňou bavíš :) Tak ako ty aj ja mám právo na svoj názor :)pekný deň.

Ja si tiež dosť často volávam so svojou mamou a nemám ten pocit, že by to bolo chorobné...
Tiež jej nevešiam na krk problémy, proste si len normálne pokecáme. Ja ju mám aj ako svoju kamarátku a tým to hasne.

ako mozes ty vediet ci ja riesim s nou problemy???? co ty vies o tom, o com sa rozpravame?

nebudem sa hadat...
daj si tabletku pod jazyk :D

"to, ze ja casto volavam so svojou mamou, neznamena, ze niesom samostatna.... Svoje problemy som si VZDY riesila len ja! Nikdy som ju do toho nezatiahla a nezatazovala ju tym. Jednoducho to, ze si zavolame, neznamena to, ze sa stazujem a riesim s nou problemy!"
nepotrebuje to komentár.
áno dadulka budem spokojná, stačí raz za mesiac ozvať sa niečo v tom duchu ako to robím ja - žijem :) viac by ma trápilo keby mi neustále vyvolávali so svojimi problémami, keď niekto potrebuje pomocnú ruku či podporu asi to značí, že neni všetko ok a o samostatnosti by som tiež veľmi nevykrikovala :)

slobodnaa toto co si napisala neplati ale na vsetkych. to, ze ja casto volavam so svojou mamou, neznamena, ze niesom samostatna.... Svoje problemy som si VZDY riesila len ja! Nikdy som ju do toho nezatiahla a nezatazovala ju tym. Jednoducho to, ze si zavolame, neznamena to, ze sa stazujem a riesim s nou problemy! Ja by som napriklad nedokazala svojej mame volat raz na mesiac. Ty mas svoje deti??? Budes ty spokojna, ked sa ti neozvu, alebo zavolaju mozno raz za mesiac aj to len s povinnosti? Myslim, ze na toto ma kazdy svoj nazor....

Psychológovia sa na tom jednoznačne zhodujú, že takýto vzťah normálny nie je. Vy čo tu píšete, že áno, snažíte sa to iba sami pred sebou ospravedlniť, presviedčate viac seba, než nás, že je to normálne. Rodičia by mali vychovávať svoje deti k samostatnosti, aby si svoje problémy vedeli riešiť sami, aby vedeli žiť s partnerom sami, aby v dospelosti nepotrebovali pomoc rodičov. Prehnaná láska rodičov vedie ich deti k závislosti, ktorá žiaľ pretrváva aj v dospelosti, jednoducho preto, pretože rodičia od samej lásky, či strachu o svoje deti, ale skôr od strachu, že zostanú bez nich, neodhadli ten správny čas kedy svoje deti pustiť, nechať ich robiť vlastné rozhodnutia, vlastné chyby a niesť za svoje činy zodpovednosť. Ak je nejaký problém medzi partnermi, mali by si ho riešiť sami medzi sebou a nie bežať za mamičkou, či jej volať s každou kravinou. No ja som bola vychovávaná nesťažovať sa so svojimi problémami ale ich riešiť. Ľudia majú sami dosť problémov na to, aby ste ich zaťažovali tými svojimi. Iste, aj ja zavolám domov čo nového, no určite to nie je každý deň, tak raz za mesiac úplne stačí. Nikdy som sa nikomu nehlásila, kde som, s kým som, čo robím, už v puberte som takto prevychovala svoju matku, pretože mi jej prílišná láska a strach o moju osobu vadili. Proste som chcela byť slobodná a nie zviazaná putami závislosti. Jasné, matka sa bude vždy trápiť pre svoje dieťa, pýtať sa, či je v poriadku ale je fajn, keď to robí sama v sebe. Keď sa malé dieťa učí chodiť, nemôže ho matka stále držať za ruku, raz ho musí pustiť a nechať ho pár krát spadnúť, inak sa nenaučí vstávať a chodiť samé. Nevytvárajte si závislosť na ľuďoch, či už sú to rodičia alebo partneri. Závislosť nemá s láskou nič spoločné, to si len vy nahovárate. Oveľa väčšia láska je tá, kde necháte jedinca ísť, žiť a rozhodnúť sa samého. Nik tu nie je naveky ani rodičia či partner nie. Ak nedokážete bez nich žiť teraz, keď žijú ako budete bez nich žiť potom, keď už žiť nebudú? Žite sami za seba a sami pre seba. Takže ešte raz, podľa mňa ani podľa psychológov to normálne nie je, to je odpoveď pre Mfucik. Predstavte si takú situáciu, že by mal aj Mfucik potrebu každý deň vyvolávať mamičke a všetko jej hovoriť, medzi nimi by asi k veľkej komunikácii a dôvere nedochádzalo, zrejme by neboli partnermi ale iba cudzími ľuďmi, ktorí žijú iba vedľa seba a nie spolu.

Kazdy ma iny vztah k mame. Podla mna na tom nieje nic zle. Ja sa tiez potrebujem s mamou porozpravat a fakt skoro kazdy den. Vzhladom na to, ze ma nejake zdravotne problemy, tak mna tesi len to, ze pocujem jej hlas.... to je celé.