nevedela som kam tuto temu zaradit,ale velmi ma to zaujima, tak by som bola rada keby ste sa vyjadrili...verite v to, ze ak si nieco velmi prajete, velmi po tom tuzite a verite, ze sa to stane, tak sa vam to aj splni? ja mam totizto v hlave niake predstavy o svojej buducnosti a som den co den viacej presvedcena o tom, ze sa mi tie moje predstavy aj splnia presne tak ako si ich prajem...len sa obavam toho, ze ak sa mi to nesplni, tak budem potom velmi sklamana...stalo sa vam niekedy, ze sa vam splnilo to po com ste skutocne tuzili?
verite....???
martinka, veľmi ma mrzí, že si si musela zažiť rozvod rodičov, ale skutočne nemôžeš z toho obviňovať Boha... totiž, to tak nefunguje, že ty o niečo prosíš a Pán Boh ti to dá... verím, že si sa modlila z celého srdca a úprimne, ale na to, aby ste opäť boli rodina by to v prvom rade museli chcieť tvoji rodičia a oni by sa v prvom rade museli snažiť o záchranu ich vzťahu...
ale skutočne ma mrzí tvoja nepríjemná skúsenosť... :(
tak ja vám poviem, kedy som ja stratila svoju vieru. Keď som bola ešte dieťa a rodičia sa rozviedli a otca som odvetdy nevidela, tak som sa modlila k bohu každú chvíľu, aby sa otec vrátil a aby sa znova milovali a my by sme boli opäť rodina, chodila som do kostola a naozaj úprimne verila a modlila sa každý večer v slzách, ale Boh mi nepomohol a nesplnil jediné, čo som si želala, o nič iné som ho nežiadala. A vtedy som aj prestala veriť, lebo keby som stále verila, musela by som sa na Boha veľmi hnevať a myslieť si, že je zákerný. Okrem toho zdravý rozum mi veriť nedovolí, pretože cirkev sa živí z pokryteckých pohnútok, lebo náboženstvo je výhodné ako pre politikov, ktorí sa cez ňu snažia prehovoriť k veriacim, tak pre farárov a všetkých "duchovních", ktorí sa vďaka nej nabalia a žijú nie po vzore ježiša krista, ale na vysokej nohe vo svojich vilách, tak aj pre staré ufrflané klebetné babky a hriešnych ľudí, ktorí si myslia, že spoveďou a pravidelnou návštevou kostola sa ich hriechy vymažú a ešte aj pre rodičov, ktorí vravia svojim deťom, že keď nebudeš poslúchať, pôjdeš do pekla, je to len dobrý spôsob ako ich vystrašiť, aby neboli zlé, hoci sami rodičia tomu neveria. A takto aj náboženstvo manipuluje s ľuďmi, vraví im, že ak nebudú veriť, boh ich potrestá a že práve ich slabá viera a pochybnosti sú príčinou, prečo im Boh nepomáha a tresce. Ja si myslím, že človek by mal byť četný a pomáhať blížnym z úplne iných pohnútok ako zo strachu, že zhorí v pekle... Proste celé to náboženstvo len manipuluje ľudí, lebo je to stále len výhodný biznis a už pradávno si ho vtedajší vládcovia a politici museli vymyslieť, aby udržali ľudí konať morálne, súdržne a štátu prospešne. A pri tom mne osobne absolútne netreba veriť v nejakého bližšie nešpecifikovaného Boha, ktorý nevieme kde je a ako vyzerá, naopak, našla som uspokojenie v tom, že neverím a verím len v samu seba a svoj vlastný rozum..
Boh pomôže,len treba tomu veriť.A kto ta vytvoril??Komu máme prejavovať úctu,ak nie jemu.On nám dal všetko,ked sa rozhliadneš vôkol seba,on nám dal život,ale mnohí si to neceníme.-a to je smutné.
zornička, som presvedčená o tom, že nebudeš ani horieť v pekle, ani nebudeš zatratená, jednoducho, "systém" je aj po smrti spravodlivý a určite ti bude zohľadnené to , ako si sa starala o postihnutého, ako si sa správala k iným, ako si žila... to že nechodíš do kostola nie je dôvod na zatratenie, dôležité je ako žiješ, a zrejme žiješ podľa pravidiel ;-) len, ak môžem, možno by to chcelo viacej tolerancie aj voči nám - veriacim... nie je to totiž o slabosti ducha, ale možno o nachádzaní životnej sily :)
Boha potrebujú k životu len slabí a neschopní ľudia, silné jedince vo viere nenachádzajú žiadny zmysel, len stratu času. Ja slušne žijem, celý život sa starám o blízkeho telesne postihnutého človeka, nerobím nič zlé, stopercentne viem, že žiadny boh mi v trápení nepomôže a len preto, že nechodím do kostola a odmietam uctievať nejakého boha, by som podľa vás mala byť "zatratená" alebo nebodaj "horieť v pekle"? Teraz buďte múdri!
Človek potrebuje aj spiritualitu. Bez nej to nie je ono. Viera bez ducha je bezduchá. Preto mnoho ľudí zbehlo, lebo "tam" sa kladie práve dôraz na spiritualitu.
martina022, Boh NEprehovára skrz farárov, ale ku každému človeku. Farár sa okrem obsahu (myšlienok čo náboženstvo hlása) stará aj o formu.
A čo sa týka množstva filozofií, náboženstiev a ako vedia že práve to ICH je to pravé náboženstvo - napríklad ja si to nemyslím. V každom náboženstve je kus pravdy. Ak je tam láska, úprimnosť a zdravý rozum, je tam prítomný aj Boh (Alah, Jahve a iní). Ja som sa len narodila do kresťanského prostredia, prijala som kresťanstvo ako dedičsto predkov ROZUMOM a SRDCOM. Ak by som sa narodila v hinduistickom prostredí, rovnako úprimne a s láskou by som verila svojej hinduistickej viere. Veď ľudia tam si cenia lásku rovnako ako hocikde inde na svete, aj tam sa dejú zázraky, aj tam sú ľudia spokojní a šťastní. Forma ich náboženstva je úplne iná, ale ten obsah je podľa mňa dosť podobný. Tak isto ako ich kultúra, história.. je iná, asi by nebolo normálne, aby existovalo len jedno náboženstvo. Z rôznorodosti a inakosti totiž človek môže veľa čerpať. A mňa veru iné náboženstvá inšpirujú (takí indiáni napríklad) a preberám z nich myšlienky, čo sa mi páčia. Ale svoju kresťanskú vieru beriem ako základ na ktorom staviam ďalej. Nejdem ho meniť, lebo neni ani lepší ani horší ako hocijaký iný základ. Hľadám a zisťujem a zaujíma ma, AKO asi ten sprostý život funguje :)
Viera akákoľvek, znásobuje silu človeka.
no mne sa velakrat uz stalo ze som v nieco verila a strasne som chcela aby sa to stalo, a predsa sa to na uplnom konci pokazilo... :/ no ale diskutabilne je, ci som verila fakt z celej duse,alebo nie... a myslim si ze som dost pochybovala v sebe,tak preto to nevyslo.
Však ja o tom polemizujem aj s otcom. Jeho viera je taká, že na konci života je smrť a zožerú nás podľa neho kostňáky. Presne to mi vravel, že ten stav som si navodil sám:D Ja neviem povedať, ako vyzerá B. To je v písme, ktoré každý pozná. Ale aj to možno spochybniť:D