Od rana do vecera ten isty problem

Neviem presne urcit kedy ta zmena zacala, ale myslim ze asi pred necelymi dvoma rokmi, ked som odisla do zahranicia studovat. Tam sa udiala taka vec, ze mi ludia vraveli same pekne veci, aka som pekna, sikovna a mudra.. nevravim ze som s nimi na sto percent suhlasila, lenze ked ti to niekto vravi stale, zacnes tomu verit, tak isto ako ked ta niekto cely zivot kritizuje, ze si neschpna a s trasna alebo neviem co, tiez tomu zacnes verit. Preto si myslim, ze zohrava velku ulohu aj toto.
Ked som sa potom vratila na Slovensko, tak ten proces pokracoval, ja som si to vtedy vobec neuvedomovala, az teraz ked to pisem tebe a spomeniem si na minule casy tak si uvedomujem tie zmeny. Nesnazila som sa nejako uporne zmenit. Je pravda, ze teraz sa o seba viac staram, malujem a lepsie obliekam:D takze sa velmi zmenil aj moj vyzor, co ludia z minulosti ked ma vidia ani neveria, ze som to ja. Podla mna aj toto dost prispelo k lepsiemu sebavedomiu.
Ako som uz pisala, vela veci som si strasne brala k srdcu, teraz to tak nerobim, tesim sa z kazdeho dna ludi vnimam tak, ze nikto nie je dokonaly, tak nemusim byt predsa ani ja, a naucila som sa mat rada samu seba, postupne.
Citala som ten clanok z linku a vela veci na mna sedi, resp. sedelo. Ja nevravim, ze som predtym bola bojko a teraz som uplny opak, niektore veci vo mne zostai zakorenene, pretoze ak je niekto od prirody plachy, tak sa toho nezbavi, jedine s tym moze bojovat. Ja som s tym bojovat zacala a stupnovala som to, napriklad ak mas strach vystupovat pred ludmi, tak sa tymto situaciam vyhybas, presne ako pisu v tom clanku. AAle to je to najhorsie co mozes urobit, musis prekonat strach a dajme tomu, precitas referat pred spoluziakmi. Ak s tym nemas problem, skusis v nejakej sutazi obhajit svoju pracu pred vacsou skupinou ludi. Musis na to postupne a hlavne sa nebat neuspechu. Ja som sa bala, ze to, co poviem, bude blbost, preto osm radsej mlcala, ak sme o niecom v skupine diskutovali. Ale predstav si, ze kazdy jeden by si povedal to iste, to by bolo asi dost ticho, nie?:)
Mozno by si mala porozmyslat nad tym, kde prameni tvoj problem. Ake je tvoje rodinne zazemie, spomen si na detstvo, na vychovu tvojich rodicov a tvoj vztach k tebe. To bolo u mna klucove.
Vidis, ono na to asi nie je nejaky liek, ze som si povedala, ze od zajtra budem taka a taka, je to vela malych veci, ktore sa spojili dovedna. A uz sa zase opakujem, ale treba zacat tym, ze sa naucis zit sama so sebou taka, aka si, a uvedomit si, ze aj ostatni maju chyby a predsa ziju. Zase som sa rozpisala, tazko zasatvujem tok mylsienok tak sa ospravedlnujem:D
A aby som nezabudla, ja som plachost zahnala bez odbornikov a liekov, nikdy by som sa nedala na liecbu liekmi, brat cely zivot antidepresiva, to nie.. takze da sa to, nemam problem vystupovat pred velkym poctom ludi, dokonca som spokojna so svojim pristupom k neznamym ludom. Aj ked je to boj.)

Ahooj!
Tvoj príspevok je ako keby som ho pisala ja. Mam velké problémy so sebavedomim a v poslednej dobe som z toho velmi nestastna. Mam 19 rokov nemam kamaratov, priatela, v podstate nikoho. Mam pocit ze svoj zivot len prezivam. chcem to zmenit ale neviem ako :(

www.zdravie.sk

xnzmslx : Dakujem za siahodlhy prispevok :) Konecne niekto kto mal podobny problem. Asi pred kolkymi rokmi sa v tebe udiala tato zmena? A trvalo to dlho, snazila si si vsugerovavat vsetky tie pohlady na okolie, alebo to prislo samo? Pocula si uz o socialnej fobii? Akurat si o nej citam clanky na internete, a skoro vsetko do bodky sedi na mna. Pisu, ze treba vyhladat odbornika, a lieci sa pomocou liekov a terapii, tym vsak nie som velmi nadsena. Rada by som sa toho zbavila sama, aj s tym, ze to bude dlhsi proces. Ak mas cas, tak skus pozriet na link, ktory ti o chvilu hodim sem, a zhodnot ci si mala niektore z priznakov. Ak ano znamenalo by to, ze sa toho da zbavit aj bez odbornikov vlastnym usilim :)

Mam(mala som) rovnaky problem, dokonca som v tvojom veku. Mne sa vsak postastilo, ze som na niekolko mesiacov vypadla do zahranicia, a neviem co sa tam stalo, ale postupne som sa menila, az mi po navrate niektroi ludia vraveli, ze som ako vymenena.. ako dieta som bola dost zakriknuta, uvolnit som sa vedela len v uzavretom kolektive ktory som dobre poznala a moje sebavedomie bolo strasne malinke. Lenze ma prestalo bavit byt tou tichou, nesmelou, ked som sama vedela, ze je so mnou sranda a ze nema zmysel skryvat moje vlastne prednosti. Predtym som to vnimala asi tak, ze musim byt dokonala, aby ma mali ludia radi a to mi branilo byt sama sebou, pretoze strach z toho, ze ma nebudu mat ludia radi mal prave ten efekt, ze som v pritomnosti ostatnych radsej mlcala. Jednoducho, prilis osm sa sebou zaoberala a sebakritizovala. Postupne ako som dospievala som si zacala uvedomovat, ze nikto nie je dokonaly, ani ti, o ktorych som si to predtym myslela. Ludia, ktorych trebars vidas v skole a myslis si aki su krasni, uspesni a bezchybni, mozno maju problemy o ktorych nevies, maju rovnake starosti.. alebo su len arogantni a nikto ich v skutocnosti nema rad, aj s tym som sa uz stretla. Velmi dolezita vec je mat rada samu seba, az ked si uvedomis vlastne kvality a stotoznis sa sama so sebou, ked si oblubis nedostatky ktore mas(ver mi, ja ich mam, kazdy ich ma) a povies si, ze to nie su neodstatky, ale crty, ktore ta robia TEBOU, az vtedy mozes zacat s dvihanim vlastneho sebavedomia. Potom uz len staci, ak budes k ludom pristupovat s nadhladom. Velmi dobra vec je, ak mas vo vlastnom okoli niekoho, kto ti vravi, ze si pekna, mudra skvela atd., ono to znie ako klise ale neuveritelne to zabera na sebavedomie cloveka.
Najdolezitejsie vsak je, aby si sa zacala lubit, pretoze si to zasluzis, nepoznam ta, ale z toho co pises si myslim, ze nie si zly clovek. Mas pravo na plnohodnotny zivot a ten nezazijes, ak budes len postavat naokolo a sledovat ostatnych ako ziju,musis sa k nim pridat, kecat, aj ked o blbostiach, zacni malymi krocikmi, trebars v skupinke s 3-4 ludmi, a ak ti to nebude robit problem, tak zacni debatu vo vacsej skupinke..
Ja velmi dobre viem o com hovorim, ked porovnam svoj zivot teraz a ten spred niekolkych rokov, je to neuveritelna zmena. Teraz som jednoducho stastna. Nezmenila som svoju osobnost, len pristup k zivotu a od toho sa odvijaju dalsie veci, aj komunikacia s ostatnymi. Je to beh na dlhu trat ale drzim ti palce, pisem co mi prve pride na rozum tak snad si ma pochopila:) ak nie pytaj sa.. dufam ze som aspon rtosku pomohla.

Ale tiez mi vrta hlavou, ci to nie je nahodou socialna fobia...cervenanie sa, strach v suvislosti so spolocnostou...

Sakra, s tou vztahovacnostou mas pravdu, ja som si uvedomila az teraz, ze je to menej v poradku, ked si to napisala. A zaoberat sa menej sebou samou, to je tiez dobra rada, to mi vravi aj mama, takze nieco na tom bude:) budem sa snazit, snad sa zmena dostavi. Ved aj preto som zalozila tuto diskusiu, nech sa to uz posunie k lepsiemu. A dakujem sway

PalickaP. ak povies,nikto nie je dokonaly,pripadne kazdy je dokonaly tak to ma ten isty vyznam.Ak chapes ako to myslim.Podla mojho nazoru je mozna cesta z tvojho trapenia von ta,ze sa prestanes zaoberat sama sebou a zacnes venovat pozornost svojmu okoliu...Proste najst si rovnovahu medzi tym co sa deje okolo a tym,co sa deje v tebe.Joj prilis vela filozofie na sobotne rano:-)
A v izolacii zit nemozes,musis si uvedomit,ze ak ti niekto vynada,je to jeho problem a nie tvoj.To,ze si citliva je pekne,ale mozno tam bude aj vztahovacnost.Maj sa pekne,ono sa to zlepsi uvidis:-)

Sway...Ci sa mam rada..Neviem odpovedat na tuto otazku, v istych veciach ano, ine na sebe nenavidim. Viem, ze s nedostatkami sa treba zmierit, ved ako tvrdis, nikto nie je dokonaly, a vzdy sa nam podari strednut niekoho dokonalejsieho, takze nema zmysel sa nad niecim trapit, najlepsie je sa s tym co nezmenime zmierit, a s tym co sa da, tak sa snazit to zmenit k lepsiemu. To vsetko viem. Znie to jednoducho, ale prakticky, aspon teda u mna je to tazke. A dalsia vec, vsetko co niekto povie, si beriem prilis k srdcu. Niekto to hodi za hlavu, povie na druheho ze je blbec, pripadne horsie:) a ide dalej. Ale mne kazde negativne slovo na moju adresu strasne ublizuje, som taka citlivka.

A mas sa rada?Ten blok je zvlastny..Asi budes sama na seba prisnejsia ako tvoje okolie.Ved za den musis stretnut x ludi,o ktorych si povies,ze povedali kravinu alebo vyzeraju smiesne (samozrejme stretavame aj krajsich a mudrejsich:-).Ono je to cisto vec "osobneho naladenia" a to co pripada hlupe jednemu,moze pripadat uzastne a mile niekomu dalsiemu a tak to treba brat-vsetci sme ludia,ale kazdy sme zmyslanim niekde inde.Podla mna by si sa tym nemala zatazovat a zacat robit nejaky sport,umenie?
Ja napriklad tiez neviem hovorit do mikrofonu,na kameru alebo stat na javisku a tvarit sa normalne:-)Ale to mi v beznom zivote vobec neprekaza a nema to nic spolocne so sebavedomim.