zomrela moja mamicka

uprimnu sustrast kvetuska. ja som tuto bolest zazila pred siestimi rokmi. aj s mojou maminou to dopadlo presne ako pises ty, az ma zamrazila ta zhoda....mne vtedy lekari povedali, ze operaciu nevidia ako uspesnu a ak by sa z komy aj prebrala, bola by z nej len ziva mrtvola. proste by len jestvovala, nevnimala by svet okolo seba....znie to straaasne , ale tak by to jednoducho bolo.velmi zle sa mi to vtedy pocuvalo, to je pochopitelne. urobila by som vtedy mozne aj nemozne, aby som jej pomohla. ten pocit bezmocnosti bol v tom momente hrozny.....po styroch dnoch v kome jej zlyhalo srdiecko.... kto vie, mozno to tak malo byt a priroda to vyriesila, aby sa uz netrapila....kto vie povedat, ci by pri tom stave jestvovania-nejestvovania po prebrati sa z komy nemala aj svetlejsie okamihy, v ktorych by si uvedomila, ze ako na tom vlastne je? ona, clovek plny zivota, ktory chcel velmi velmi velmi zit....a jednoducho to uz nejde....iba s hadickami, bez pohybu...utrapila by sa. sice tu uz nie je.......ale aj tak tu je stale so mnou. bude to zniet ako otrepane klišé, ale cas je milosrdny. na otazku PRECO som neodpovedala.tiez som presla touto fazou otazok bez odpovedi...su veci, ktore clovek neovplyvni, tu musi najst len silu prijat ich take, ake su. je to tazke, ale zivot za ten pokus stoji....

prijmi úprimnú sústrasť,to moc bolí a je mi ťa ľúto.

tu nie je co dodat,zial je mi luto, len cas dokaze vsetky rany zahojit, velmi velmi ma to mrzi, den po dni tyzden po tyzdni mesiac po mesiaci krocik po krociku bude lepsie, prajem Ti vela sil,...

tak to ma moc mrzí :(
koľko máš rokov?
ak zomrie človek takto z ničoho nič, je to naozaj smutné :(
asi bude naozaj nalepšie ísť na nejaké sedenia k psychlogovi.. a máš nejakú oporu doma, či priateľa, čo ti pomáha?

kvetuska- to je smutny pribeh.....
Zial......tak ako pise muc nie vzdy sa da nemozne.Mozog je velmi citliva oblast na kazdu zmenu a je to aj dnes najtazsia dilema ohladom operacie. Tvoj zivot ide dalej a casom sa ta bolest zmierni.Hlavne sa neopustaj a bolo by vhodne navstivit aj psychologa ktory by ti mohol pomoct so smutkom.

ahoj kvetuška ja viem že ti je ťažko a citiš krivdu voči lekarom ale bohužial pri takom rozsiahlom krvacani sa už neda robit nič hovorim to preto lebo som to zažila pred 3rokmi moja mamka mala 55rokov a z ničoho nič dostala silne krvacanie do mozgu uupadla do komy a na 6den zomrela a lekari nam hned 1den povedali že šanca na prebratie z komy je nulova bohužial je to zákerna choroba človek tak nahle umrie o to je to ťažšie všetko chce čas ja budem mat toho roku 4roky od smrti mamky a musela som sa s tym zmiernit mam užasneho manžela a dceru ktoty mi velmi pomohli v trapeni tak chce to čas drž sa

kvetuska sama velmi dobre vies, ze nie je krvacanie do mozgu ako krvacanie do mozgu. kym jedni sa vystrabia bez nasledkov, ini maju ochrnutie jednej polky tela a ini, zial nepreziju. zavisi to od toho, v ktorej casti a v akom rozsahu doslo ku krvacaniu. len tak zo srandy ju neodmietli operovat, nemysli si. ak to mal taky rychli priebeh, tak to bolo uz jasne hned a operaciou by jej mohli stav este skomplikovat. operacny vykon je obrovska zataz pre mladeho relativne zdraveho cloveka, nieto este pre starsieho s uz narusenym zdravim. skus sa s tym zmierit. jednoducho jej misia tu na zemi mala mat trvanie len do 22. marca.