zomrela moja mamicka

viem ako to boli ja mam 13 rokov a vcera som sa dozvedel ze mi zomrel otec pracoval v zahranici ani som sa snim nerozlucil :( strasne to boli :( :( :( :(:(

kvetuska, hej, jej maminka mala rakovinu 5rokov a posledný mesiac bol pre ňu dosť ťažký.. a jasné, že s tým mohli rátať, že sa také niečo stane.. tiež sa bojím, že mi raz zazvoní telefon a ozve sa len, že mi umrala mama.. ale viacerí moji blízky mi hovoria, nech nemám také čierne myšlienky, nech si užívam každú sekundu s ňou! aj to tak robím...ale niekedy sa to nedá.. keď mi napr.nedvíha telefon a mám už strach. ja mám tiež s mamou krásny vzťah, poviem jej všetko, ako veľmi dobrej kamarátke :) no a na svete sme preto, aby sme sa radovali, lebo my tu ešte sme a musíme žiť!

evvka,prepac ale moj vek sem pisat nechcem, mamka mala v januari 70 rokov.Preco sa pytas???

kvetuska, kolko mas rokov a kolko mala tvoja mama ?

luuli,napisala si to velmi pekne...ja na mamku myslim len v dobrom a je to pravda,ze clovek si musi aj tak povediac zvyknut na to,ze vlastne sa nemozem uz porozpravat s maminkou.Ked pises o kamaratkinej mamke(o rakovine),vraj to najhorsie maju za sebou.Lenze ked ma niekto rakovinu,dost sa trapi,ma bolesti,chemoterapie a tak...Lenze ked ty kludne spis a zazvoni ti telefon,ze s mamkou sa nieco stalo(alebo s otcom)je to sokujuce,pretoze je pravda,ze nevieme kedy kto zomrie,je to velmi velka trauma hlavne momentalne pre mna,ked s tym neratas.Ked ma niekto rakovinu,tam sa ocakava fakt uz len to najhorsie a vidis ako trpi ten clovek.Moja mamka este v piatok aj dvor poupratala,vsetko bolo v pohode a rano uz sa jej stalo to,co sa este nemalo stat.Snazim sa ako tak vyrovnavat,je to moc cerstve a boli to.Pre mna to bude stale cerstve,s maminkou sme boli az moc blizke k sebe,ako matka s dcerou.(samozrejme nie vsade to tak dobre funguje),u nas bol krasny vztah...

áno, Lucia to veľmi pekne napísala.
Kvetuska, mne síce maminka ešte žije,ale odkedy čítam a vídam na výstavnej tabuli ľudí, ktorí umierajú okolo 50-60roku života, až ma zamrazuje a každý deň sa modlím, aby bolo u nás doma všetko ok. život je v podstate sviňa.. máš sa fajn, žiješ si život s blízkymi, tešíš sa s nimi a potom ti ich aj z nejakého bizardného dôvodu zoberie :( Tento týždeň mala pohreb kamarátkina maminka..zomrela na rakovinu a to mala len 61rokov! neznášam pohreby! je to hrozne depresívne. ale kamarátka, ako sama vraví, to najhoršie majú za sebou a už len musia žiť ďalej, aby mama bola na nich hrdá, že sa dokážu dobre postarať. ona má ešte otca, to má šťastie. napr.mne keby zomrela mama..tak neviem.. otec žije v inom meste, súrodenci sú tiež rozlietaní po svk..a tak ja mám s mamou najbližší vzťah.. a to asi nie je dobré..pre mňa..
prepáč, ak som sa moc rozpísala. len som chcela, aby si vedela, že tu nie si sama, že sa môžeš vyrozprávať, keď ti to pomôže.
Mysli na mamičku len v dobrom, že sa určite raz tam hore stretnete :)

Lu-cia, veľmi si to krásne napísala. Malo to viac ako ľudský rozmer.
Kvetuška, dobre si to prečítaj od lucie a ver, že raz budeš na mamičku spomínať už s menšou bolesťou a vačšou radosťou a vďakou za to, že si ju mohla poznať a s ňou žiť. Mnohým deťom a ľuďom vobec, to nie je dopriané.
Buď silná, aj mamička to tak určite chce.

Ahoj Kvetuska,

je mi to velmi luto, ja sa bojim, ze ked sa to raz stane mne, nikdy sa z toho nespamatam.

Musim Ti vsak nieco vyrozpravat. Ja mam 29 a pred 5 rokmi mi zomrela babka, s ktorou som sa hlavne v posled. rokoch jej zivota velmi zblizila. Po jej smrti, ktora mi padla velmi tazko, sa mi s nou asi 2 tyzdne snivalo. Boli to sny ako nikdy v zivote. Ja som sa s nou v tom sne stretavala, vzdy som vedela, co sa stalo a pytala sa jej ako sa ma, nech mi povie. Ona sa len usmievala. Posledny sen s nou bol najkrajsi sen v mojom zivote. Bola som u nej v obyvacke a ona mi vyberala zo sekretara cokoladu (lebo ja lubim sladke). Pozerala som sa na nu odzadu a nevedela som sa vinadivat, aka bola krasna (taka, ako ked este bola zdrava, babicka zomrela na 4. porazku). Potom sa ku mne otocila a ja som je povedala, ze ju lubim a ona sa usmiala a odisla do vedlajsej izby a tym to skoncilo. Bolo to krasne. Predtym nez zomrela, ochorela na chripku. Ja som vedela, ze je zle, lebo starki to uz nemusia prezit. Tak som si klakla a poprosila Boha, aby mi ju podrzal, kym pridem domov, aby som s nou este bola. Aj tak bolo. V den,ked som prisla domov som za dazda isla za nou, hoc sama kvoli pocasiu nechcela. Po tom, co som odisla, dostala dalsiu porazku a este v ten vecer ju odviezli do nemocnice. Domov sa uz nevratila, ale hoc mi je z toho smutno, viem, ze sa ma dobre.

Ja verim v Boha, snazim sa zit pravy krestansky zivot, ludi milovat a pomahat im, modlit sa (aj vlastny rozhovor je krasna modlitba), doverovat Bohu, nech sa deje cokolvek. Cely zivot ma vedie dobra Bozia ruka a to ma naplna radostou a pokojom (nie je to vymysel). Mozno vecer povedz Bohu, ako Ti je za mamickou smutno, nech s Tebou hovori, Boh je laska, dostanes odpoved. Je smutne, ze ludia sa tomuto casto vysmievaju. Som uplne normalna zena, ktora zije uplne bezny zivot, nie som ziadny svatusik. MOzno tomu neveris, ale nemas co stratit.

Ja som nieco take nastastie nezazil, ale kamoske zomrela mamina na rakovinu, moja mama skoro zomrela na raka dva roky dozadu, a neviem ti poradit, asi je najlepsie sa z toho vyplakat, skus sa s nou rozpravat, fotiek mas istotne dost, a kludne chod aj psychologovi, mne to pomohlo. Tazko sa vzit do niecoho takeho cudziemu cloveku, ale myslim, ze aj citovo tupy clovek sa niecoho takeho boji

ahojte,prosim Vas,ako mam zvladnut moj zial,smutok???velmi mi chyba mamicka :-(
co mam robit???